Elektrický rušeň radu 163 (podľa starého označenia ČSD E 499.3, v Taliansku E 630) je elektrický rušeň na jednosmerný prúd. Rušeň bol vyrábaný v rokoch 1984–1986 (typ Škoda 71E) . Tieto rušne sa používajú v Česku, na Slovensku a v Taliansku na vozbu osobných a nákladných vlakov.

Rušne radu 163 vychádzajú z radu 363. Na rozdiel od radu 363 však umožňujú prevádzku iba na tratiach s jednosmernou trakčnou sústavou 3 kV. Nutnosť vývoja nového radu rušňov pre jednosmernú trakčnou sústavu sa prejavila začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Rušne radu 140 a radu 141 mali byť v roku 1985 vyradené a ČSD nemali za ne žiadnu zodpovedajúcu náhradu. Z tohto dôvodu bolo firme Škoda zadané vypracovať projekt a následne vyrobiť takéto rušne. Prototyp tohto radu nebol nikdy vyrobený – postačili dva prototypy dvojsystémových rušňov radu ES 499.1 (dnes 363). Okrem napájacej sústavy sa rušne líšili iba minimálne.

Deväť rušňov bolo predaných talianskemu súkromnému dopravcovi Ferrovie Nord Milano (čísla 163.112 – 163.120). V Taliansku boli rušne preznačené na rad E 630. Rušne boli v Taliansku používané na vozbu prímestských vlakov v oblasti Milána a diaľkových kontajnerových vlakov. V máji 2010 ich kúpila spoločnosť RegioJet, dcérska spoločnosť Student Agency.

Začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia České dráhy pocítili nedostatok dvojsystémových rušňov schopných vyvinúť rýchlosť 140 km/h. Preto sa rozhodlo o výmene podvozkov medzi radmi 162 a 363, čím by sa znížila rýchlosť jednosystémových rušňov na 120 km/h a zvýšila rýchlosť dvojsystémových rušňov na 140 km/h.

Prvá fáza začala koncom roku 1993 v pražskom depe koľajových vozidiel, kam bolo postupne pristavených 9 párov rušňov. Ďalšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 2000–2001 (5 rušňov), 2006–2007 (6 rušňov) a 2008 (2 rušne). Jednosystémové rušne, ktoré vznikli, sú označené ako 163.2XX, kde XX je pôvodné číslo. Dvojsystémové rušne sú označené ako 362 s pôvodným číslom.

Na Slovensku rekonštrukcie začali v roku 2000. Celkom bolo rekonštruovaných 15 rušňov. Výsledné jednosystémové rušne sú označené číslom, ktoré nadväzuje na posledné dodané rušne (163.112 – 163.126). Dvojsystémové rušne majú označenie 362.002 – 362.016 (362.001 bol prototyp).

Rušeň je schopný vyvinúť maximálnu rýchlosť 120 km/h. Trvalý výkon je 3080 kW a hmotnosť 85 ton. Dĺžka cez nárazníky je 16 800 mm, výška so stiahnutými zberačmi je 4 640 mm a šírka 2 940 mm. Rušeň je tvorený hlavnou skriňou, ktorej spodnú časť tvorí hlavný rám z oceľových profilov. Kostra skrine je oceľová s pozdĺžnymi prelismi pre zvýšenie tuhosti. Na oboch koncoch sú stanovištia pre rušňovodiča. Obe stanovištia sú klimatizované – klimatizačná jednotka je na streche na kabínou. Kvôli netesnostiach v konštrukcii je však klimatizácia niekedy neúčinná. Čelné okno sa skladá z dvoch okien vedľa seba a je dvojvrstvové a vyhrievané. Pod ním sa nachádza hlavný reflektor. Strojovňa sa nachádza v prostrednej časti medzi stanovišťami. Vstup do nej je možný z oboch stanovíšť.

Na jednej bočnici sú obdĺžnikové vetracie žalúzie umiestnené tesne pod strechou, na druhej sú kruhové okná v strednej časti. Žalúzie umožňujú prívod vzduchu – na tejto strane sa nachádza aj ulička, ktorou je možné prejsť cez strojovňu. Podvozok rušňa umožňuje prevádzku pri rýchlostiach až do 200 km/h. Odpruženie je dvojstupňové z oceľových vinutých pružín s paralelne zaradenými hydraulickými tlmičmi. Prevodový pomer rušňa je 81:23.

V súčasnosti má rušeň v Česku a na Slovensku označenie 163. Pred preznačením v roku 1988 bol označený ako E 499.3. Rušne sú taktiež známe pod prezývkou Peršing (alebo Pershing). Táto prezývka vznikla po uvedení do prevádzky, keď rušne mali síce vysokú akceleráciu („rýchly štart“), ale boli poruchové („krátky dolet“). Týmito vlastnosťami sa podobali na rakety Pershing II, ktoré boli v tom čase rozmiestňované v západnej Európe.

Rušne mali spočiatku vysokú poruchovosť, ktorú zapríčiňovalo veľké množstvo elektroniky v rušni. Po vyriešení počiatočných problémov sa z nich stali jedny z najmenej poruchových rušňov na Slovensku a v Česku. Rušeň má pokojný a tichý chod, ktorý ruší iba bzučanie trakčných meničov. V Česku je u spoločnosti České dráhy v prevádzke 79 kusov rušňov v depách Česká Třebová, Bohumín a Děčín. 30 kusov vlastní spoločnosť ČD Cargo a od mája 2010 deväť kusov spoločnosť RegioJet. Na Slovensku vlastní 37 kusov Železničná spoločnosť Slovensko v depách Žilina a Košice.

Basia 163.047 patrí do skupiny olomouckých polonizovaných peršingov, ktoré od marca budú zachádzať až do Varšavy. Nočný snímok z leta 2010 zachytáva rýchlik Silesia pred jeho odchodom. Mašinka v súčasnosti má už náter najbrt. ANDY.