DNES VÁM PREDSTAVUJEME RAD 240 (S499.0,1)

Dátum 18.02.2011 0:00:00 | Kategória: Rušne z našich tratí...

Život na železnici sa každým dňom mení. To čo, bolo včera, predvčerom, veľa krát dnes už neplatí. To isté sa týka aj vozidlového parku: niektoré rušne jazdia dlhé roky bezo zmeny, iné potichu, alebo hlasito odchádzajú do minulosti. Každý rušňový rad však sprevádza zmena – zmena, ktorú Vám chceme predstaviť v novom fotografickom seriáli, reprezentujúcom výber najlepších fotografií jednotlivých radov železničných vozidiel. Tentokrát to bude rad najrozšírenejší - RAD 240.xxx (S499.0,1).

Takmer každá železničná stránka je charakteristická svojou fotogalériou. Na každom webe však fotogaléria ako taká funguje na základe rôznych pravidiel, a preto aj okruh pozerateľov je odlišný. My sme sa Vám naši čitatelia rozhodli vyjsť monografickým seriálom, ktorý predstavuje jednotlivé rady hnacích vozidiel pomocou tých najlepších fotografíí, z naších archívov. Často krát to budú zábery zverejnené po prvý krát na internete, budú to zábery súčasné, historické, mimoriadne, avšak všetky s výnimočnou hodnotou.
Tak nech sa páči, ráčte vstúpiť do prvej galérie toho najlepšieho, čo Vám ponúkajú naše fotoarchívy. Prajeme príjemný estetický a vizuálny zážitok. A hlavne ďakujeme všetkým, ktorí sa pričinili o vznik tejto galérie a zaslali nám svoje fotografie.


Obľúbená a zdiaľky dobre rozoznateľná 240.119-ka "križuje" pri cíferskej predzvesti a smeruje s osobákom do Bratislavy. eminem




Osobák opúšťa Brestovany smer BA 14.11.2010 eminem

Štvornápravový elektrický rušeň radu 240 (ex S 499.0,1) je určený pre prevádzku na elektrifikovaných tratiach s TNPS 25 kV, 50 Hz. Rušeň je skriňového vyhotovenia. Skriňa je uložená na dvoch dvojnápravových podvozkoch. Rušeň je univerzálny, určený je pre vozbu nákladných, osobných vlakov a rýchlikov. Rušne radu 240 tvoria základňu koľajových vozidiel pre trate elektrifikované TNPS 25 kV, 50 Hz.

rad 240
predchádzajúce označenie S 499.0,1
výrobca Škoda Plzeň
označenie výrobcu 47E4 - 47E6
rok výroby 1968 - 1970
rozchod 1 435mm
usporiadanie náprav Bo´Bo´
napájacie napätie 25kV 50Hz
maximálna povolená rýchlosť 120km/hod
hmotnosť 85,0t
dĺžka cez nárazníky 16 440 mm
rázvor podvozku 2800mm
rázvor celkový 10600 mm
vzdialenosť otočných čapov podvozkov 7800mm
priemer kolies 1250 mm
hodinový výkon 3200 kW
trvalý výkon 3080 kW
výkon trakčného motora 800 kW
trvalý výkon trakčného motora 770 kW
prevodový pomer 1:3,2
ťažná sila 255 kN
výkon elektrodynamickej brzdy 2 000 kW




240.140 v Bratislave v Novom meste Nikolaj Šeršeň /augustus1717/

Od priestoru strojovne je stanovište oddelené medzistenou, ktorá má uprostred dvere pre vstup do strojovne. Z vonka je prístup na stanovište dvermi z oboch strán. Búdka rušňovodiča je riešená esteticky ako samostatný celok, a je pružne uložená na hlavnom ráme a rovnako pružne spojená s bočnicami a so strechou. Na čele sú dve veľké panoramatické okná. Na oknách sú stierače a proti zamŕzaniu sú ofukované teplým vzduchom. V hornej časti stanovišťa je hlavný reflektor a po jeho oboch stranách vetracie žalúzie. Pod čelnými oknami sú zvonku umiestnené húkačky a signálne svietidlá. Bočné dvere majú sťahovacie okná pre výhľad pri posune.



240.145 v Dráhovciach Nikolaj Šeršeň /augustus1717/

Mechanická časť rušňov vychádza z koncepcie rušňov radu 230 (ex S 489.0). Ide o štvornápravový rušeň s dvoma podvozkami Bo’Bo‘. Každá náprava je poháňaná individuálne vlastným trakčným motorom, ktorý je uložený pevne v ráme podvozku. Trakčné motory sú odpružené. Krútiaci moment sa z trakčného motora prenáša prostredníctvom kĺbovej spojky uloženej v dutej kotve trakčného motora cez unášač na ozubený pastorok a veľké ozubené koleso, ktoré je pevne spojené s nápravou. Vedenie dvojkolesí je prostredníctvom dvoch paralelných ojničiek, ktoré majú gumenokovové puzdro a dobrý vplyv na dobré jazdné vlastnosti a tiež aj priaznivé dynamické účinky na železničný zvršok. Odpruženie rušňa je dvojstupňové. Primárne pruženie tvoria duplexné skrutkové vzpruhy umiestnené medzi vahadlom ložiskovej skrine a rámom podvozku. Sekundárne pruženie tvoria listové pružnice uložené na šikmých záveskoch medzi rámom podvozku a skriňou rušňa. Pre zaistenie účinného pruženia sú v prvotnom stupni zaradené paralelne k pružinám hydraulické tlmiče. Od ich pôvodne relaxačného zapojenia sa prešlo na priame paralelné zapojenie. Pozdĺžne sily sa prenášajú z oboch podvozkov pomocou šikmých ťahadiel, ktoré sú umiestnené tak, aby bolo dosiahnuté mechanické optimum pri využití adhéznej hmotnosti rušňa.



240.013 v BA Hl.st. na os.4247 16.11.2010 nikis182

Skriňa rušňa je riešená tak, že plní funkčné aj estetické vlastnosti. Skladá sa z hlavného rámu, na jeho oboch čelných priečnikoch sú pripevnené búdky so stanovišťom rušňovodiča. Ďalšou časťou skrine sú bočnice, ktoré vytvárajú priestor strojovne. V bočniciach sú upravené žalúzie pre nasávanie chladiaceho vzduchu. V prechodovej časti medzi bočnicou a strechou sú umiestnené okná pre denné osvetlenie strojovne. Väčšina častí skrine rušňa je vyrobená zo sklenených polyesterových laminátov.


240.030 v BA Hl. st. 20.9.2010 nikis182

Rám podvozku má obdĺžnikový tvar. Rám tvorí pozváraná konštrukcia z výliskov tvaru U a čiastočne odliatky. Materiál musí byť odolný voči opakovanému dynamickému namáhaniu, preto po zváraní je podvozok celý žíhaný v peci. Na rám podvozku sú pevne uložené trakčné motory pomocou troch konzol. Dve z nich sú uchytené k strednému priečniku a jedna ku koncovému priečniku. Tým sú trakčné motory celkom vypružené a nezvyšujú tak hmotnosť neodpružených častí rušňa. Medzi trakčným motorom a hnacou nápravou je prenos točivého momentu pružnou spojkou. Spojka je prispôsobená tak, že dovoľuje vzájomné pohyby trakčného motora a dvojkolesia a súčasne prenáša točivý moment.



240.089 BA Hl.st. na os.2026 29.9.2010 nikis182

Hlavný rám rušňa, ktorý tvorí i základ skrine rušňa, slúži pre uloženie celého zariadenia rušňa, okrem toho tiež prenáša ťažné sily, alebo sily pri tlačení. Rám je vytvorený z lisovaných plechov tvaru U spojených pozváraním. Tvoria ho dva čelné priečniky, dva pozdĺžne nosníky (pozdĺžniky) a dva mohutné priečniky, v ktorých je uložený transformátor. Pre zvýšenie pevnosti je na pozdĺžniky privarená priehradová konštrukcia zasahujúca do polovice výšky skrine, ktorá zároveň tvorí kostru pre pripevnenie laminátového dielu bočnice. V priehradovej konštrukcii sú umiestnené piesočníky. Na oboch čelných nosníkoch je umiestnené ťažné a narážacie ústrojenstvo.




240.039 v BA-Železnej Studničke v 1993 Duko

V strojovni sú umiestnené všetky dôležité agregáty potrebné pre prevádzku rušňa. Celková koncepcia strojovne je daná tým, že vzduch potrebný pre chladenie jednotlivých agregátov rušňa je nasávaný oboma bočnicami cez sacie filtre a žalúzie. Nad žalúziami sú v hornej časti bočnice umiestnené okná pre denné osvetlenie strojovne. Po oboch stranách sú priechodné uličky, ktoré ústia na každom konci do dvojitej medzisteny (priečnej uličky) umiestnenej stanovišťom rušňovodiča. Priečna ulička oddeľuje stanovište od strojovne, čím sa dosahuje odstránenie hluku a tiež vyrovnanie vzduchového podtlaku, ktorý vzniká počas prevádzky rušňa v strojovni. Uprostred strojovne je uložený na gumených pružinách na dvoch priečnikoch lokomotívny transformátor s prepínaním odbočiek. Jeho poloha je daná jednak funkciou, a tiež hmotnosťou. Po stranách transformátora v pozdĺžnom smere sú umiestnené v kobkách trakčné tlmivky a chladiče transformátorového oleja. Na kobkách trakčných tlmiviek a chladičoch transformátorového oleja sú umiestnené dvojstupňové axiálne ventilátory, ktoré sú spojené nasávacím potrubím so skriňami kremíkových usmerňovačov. Týmto spôsobom je v podstate uskutočnený chladiaci okruch: skriňa kremíkového usmerňovača, dvojstupňový axiálny ventilátor, chladiče transformátorového oleja a trakčné tlmivky.



240.122 EDO v BA jar1994 Duko

Ovládací pult je umiestnený pod čelnými oknami. Riešený je tak, že rušňovodič môže obsluhovať rušeň v sede, alebo postojačky. Všetky ovládacie a kontrolné prístroje sú na ovládacom pulte umiestnené tak, aby poskytovali dobrý prehľad rušňovodičovi a jednoduchú obsluhu. V zadnej stene stanovišťa sú umiestnené rôzne prístroje a okrem toho zariadenie pre spríjemnenie obsluhy, chladnička, umývadlo, šatník, ohrievač vody a varič. Na stanovišti je rádiostanica. Kabína je vyhrievaná elektricky ohrievaným vzduchom.



240.122 EDO v BA marec1993 Duko

Silové a výkonové časti sú na streche, riadenie a ovládanie je pod strechou v strojovni. Jednotlivé agregáty v strojovni sú elektricky spojené špeciálnymi káblami s oleju vzdornou izoláciou. Trakčný transformátor je spojený so skriňou kremíkových usmerňovačov hliníkovými pásmi obdĺžnikového profilu umiestnenými na malých podperách. Prúdiaci vzduch je dodávaný ventilátormi. Pri trakčných motoroch sa navyše ofukuje stator vzduchom pri jazde vyššou rýchlosťou. Pri nútenej ventilácii je chladiaci vzduch od ventilátorov rozvedený k jednotlivým agregátom rušňa vzduchovými kanálmi, ktoré majú zabezpečovať minimálne straty. Na rušni sú tieto chladiace okruhy: chladenie kremíkových usmerňovačov, vyhladzovacích tlmiviek a transformátorového oleja, chladenie šuntovacích odporov a trakčných motorov, chladenie odporovej brzdy a chladenie prístrojových skríň a nabíjača so stabilizátorom.



240.121 Mazda, Bratislava, súprava na 721, Duko

Dvojstupňový axiálny ventilátor s priemerom 560 mm je určený pre chladenie dvoch trakčných motorov v jednom podvozku. Celé vyhotovenie tvorí chladiaci okruch ventilátor – trakčné motory. Chladenie brzdy zaisťuje jednostupňový axiálny ventilátor s priemerom 700 mm. Ventilátor nasáva chladiaci vzduch nad podlahou strojovne a cez brzdový odporník ho vyfukuje nad strechu. V priestore dvojitej medzisteny za stanovišťom rušňovodiča sú umiestnené pneumatické prístroje, nabíjač a stabilizátor. Pneumatické prístroje sú uložené na prístrojovej doske, pod ktorou je na podlahe umiestnený batériový kompresor. Na nádobe lokomotívneho transformátora sú umiestnené stýkače pomocných pohonov. Prúd sa k transformátoru vedie zo strešnej priechodky kábel. Priechodka a blok hlavného vypínača s odpojovačmi sú umiestnené v strednom odnímateľnom diele strechy nad transformátorom.



240.121 Mazda, Bratislava HL-NM, zima 1992 Duko

Pre dobré jazdné vlastnosti rušňa najmä pri vyšších rýchlostiach má rušeň dvojité vypruženie, a to vo zvislom aj priečnom smere. Tak sa dosahuje zmenšenie dynamických síl medzi kolesom a koľajnicou pri jazde rušňa na minimum. Prvotné vypruženie je umiestnené medzi skriňou nápravového ložiska a rámom podvozku. Duplexné skrutkovité oceľové vzpruhy sú na oboch koncoch vahadla, ktoré je zavesené v dolnej časti ložiskovej skrine, a opierajú sa druhým koncom o rám podvozku prostredníctvom podložky a závesnej skrutky. Pretože skrutkové vzpruhy nemajú prakticky žiadny vnútorný útlm, sú paralelne k nim zaradené kvapalinové (hydraulický) teleskopické tlmiče.


BA Hlavná st. Duko

Vzduch nasatý prostredníctvom kremíkového usmerňovača prúdi ďalej axiálnym ventilátorom, ktorý ho vyfukuje cez chladič transformátorového oleja a cez trakčné tlmivky pod podlahou rušňa do atmosféry. Chladenie trakčných motorov a šuntovacích odporov zabezpečuje vertikálne uložený dvojstupňový axiálny ventilátor, ktorý nasáva chladiaci vzduch cez šuntovacie odpory. Pomocou vzduchotechnických kanálov je vzduch rozvádzaný ďalej do trakčných motorov. Vzduch prúdi do trakčných motorov cez pružné kožené mechy. Chladenie lokomotívneho transformátora je zabezpečené špeciálnym transformátorovým olejom. Tento olej je nútene poháňaný dvoma prietokovými čerpadlami medzi nádobou transformátora a chladičmi ofukovanými vzduchom.



BA Hlavná st. Duko

Rušeň má celkom štyri dvojkolesia, usporiadané sú do dvoch dvojnápravových podvozkov a všetky sú hnacie. Priemer styčných kružníc je 1250 mm. Dvojkolesie sa skladá z nápravy, dvoch hviezdic, dvoch obručí, náboja ozubeného kolesa a venca ozubeného kolesa. Dvojkolesia sú pri jazde vystavované tvrdým nárazom od železničnej trate, preto majú všetky jeho súčasti vysokú únosnosť a konštruované sú tak, aby bola dosiahnutá vysoká medza únavy a bezpečnosti. Dvojkolesie má v priečnom smere možnosť axiálneho posuvu 10 mm, ktorý umožňuje vedenie nápravových ložísk v ráme podvozku. Vo zvislom smere môže mať na každej strane pohyb 33 mm, maximum je nastavené zarážkami. Nápravové ložiská sú jednoradové, valčekové, nasadené na čap za tepla.


BA Hlavná st. Duko

Elektrickú časť rušňa možno rozdeliť na hlavný obvod, pomocné pohony, ochrany, meracie a signalizačné prístroje, riadenie a pod. Napätie sa privádza od zberačov na primárne vinutie hlavného transformátora. V obvodoch sekundárneho vinutia hlavného transformátora napájacích samostatne dva usmerňovače nie sú použité spínacie prepäťové ochrany usmerňovačov. Pri jazde „Vpred“ je prúd z usmerňovača privádzaný cez dotyky prepojovača „Jazda – Brzda“ a nadprúdové relé ku kotvám trakčných motorov, odtiaľ cez dotyky meniča smeru na budiace vinutie motorov. Odtiaľ sa cez dotyky a vyhladzovaciu tlmivku obvod uzatvára na druhý jednosmerný vývod usmerňovača. Pri elektrickom brzdení pracujú motory ako dynamo s cudzím budením, každá kotva je však zapojená do vlastného brzdového odporníka. Budiace vinutia všetkých štyroch motorov, zapojené pri brzdení do série sú napájané z usmerňovača.



Náklad od DIGZa

Pod kolesá rušňa sa piesok vháňa stlačeným vzduchom. Elektropneumatické ventily pieskovania sú ovládané buď nožnými tlačidlami alebo spínačmi pieskovania a pomocného kompresora, ktoré majú pre ovládanie pieskovania dve polohy. Zariadenie mazania okolkov znižuje opotrebenie hnacích dvojkolesí rušňa. Okolky sú mazané olejovou hmlou, ktorá vzniká rozprašovaním oleja v mazacích hlaviciach umiestnených nad dvojkolesiami. K rozprašovaniu sa používa stlačený vzduch zo vzduchového rozvodu rušňa. Mazanie je závislé od rýchlosti rušňa.



Osobák od DIGZa

Stlačený vzduch potrebný pre funkcie rušňa a pre brzdy dodávajú dva kompresory. Rozvody potrubia tlakového vzduchu sú uložené v pozdĺžnom kanále pod drevenou podlahou jednej z postranných pozdĺžnych uličiek v strojovni. Hlavné vzduchojemy sú pod čelníkom hlavného rámu na oboch koncoch rušňa. Rušeň má samočinnú brzdu DAKO-L a prídavnú tlakovzdušnú brzdu. Každý podvozok rušňa má dva brzdové valce. Okrem vzduchovej brzdy má rušeň mechanickú ručnú brzdu, ktorá zabraňuje samovoľnému pohybu rušňa. Brzdenie je len na jednom dvojkolesí príslušného podvozku.




20.9.2010, 240.103, Beša foto: festo

Tlakovzdušná brzda na rušni je ovládaná stlačeným vzduchom, ktorý sa privádza do štyroch brzdových valcov (dva na každom podvozku), z ktorých každý pôsobí pomocou pákového mechanizmu na jedno dvojkolesie. Každé koleso je brzdené obojstranne. Prívod tlakového vzduchu pre samočinnú brzdu je z napájacieho potrubia od hlavných vzduchojemov cez brzdiče systému DAKO BS 2, ktoré upravujú tlak vzduchu podľa polohy rukoväte brzdiča, ktorým sa ovláda samočinná brzda. Brzdič DAKO BS 2 má riadiace ústrojenstvo, ktorým sa nastavuje výška riadiaceho tlaku a prestavuje sa rýchlobrzdný ventil, prerušovací ventil a ventil švihu. Rozvodné ústrojenstvo brzdiča plní alebo vyprázdňuje hlavné potrubie a udržiava v ňom nastavený tlak.




23.2.2010, 240.092 Tekovská Breznica, foto: festo

Lokomotívna rýchliková brzda DAKO – LR je vhodná pre brzdovú výstroj rušňov určených pre dopravu osobných súprav. Umožňuje stupňovité brzdenie a stupňovité odbrzďovanie a riadi samočinne prítlak zdrží v závislosti na rýchlosti. Brzdová výstroj sa skladá z rozvádzača DAKO–LR, z prídavných ventilov DAKO-LR, z odstredivého regulátora DAKO-KL, z pomocného vzduchojemu (2,5 l), zo zásobného vzduchojemu a počtu brzdových valcov.




16.4.2009, 240.038, Jesenské údolie, foto: festo

Pre uvedenie rušňa do prevádzkového stavu slúži pomocný kompresor, ktorý musí naplniť stlačeným vzduchom vzduchojem tlakovzdušného vypínača a vzduchojem zberačov, ktorého objem postačí k udržaniu jedného zberača v pracovnej polohe počas plnenia hlavných vzduchojemov kompresormi. V rušni sú dve motokompresorové ústrojenstvá 3 DSK 100. Celé ústrojenstvo je pružne uložené na gumenokovových pružinách. Pohon vlastného kompresora od elektromotora je klinovými remeňmi. Kompresor 3 DSK 100 je vzduchom chladený stroj, vyznačujúci sa nízkou hmotnosťou, malými rozmermi a vysokým prevádzkovým tlakom pri dvojstupňovej kompresii. Priemer valcov prvého stupňa je 100 mm, druhého stupňa 75 mm. Skladá sa z kľukového mechanizmu, valcov, ventilov, hliníkových hláv, medzichladiča, ventilátora, sacích košov, kapoty a z poisťovacieho ventila. Chladenie kompresora zabezpečuje vlastný axiálny ventilátor.



9.6.2010, 240.080, Hronský Beňadik, foto: festo

V dvoch rušňoch S 499.0069 a 070 boli v roku 1970 zmenené prevody na rýchlosť 140 km/h. Tieto rušne dostali nové označenie ako S 499.1001 a 002. Následne bolo v Škode Plzeň vyrobených 25 kusov rušňov S 499.1003 až 027 na túto rýchlosť. Pretože v praxi túto rýchlosť na tratiach ČSD nemali kde využiť, boli rušne postupne rekonštruované na rýchlosť 120 km/h. Rušne radu S 499.1 s poradovým číslom 001 a 002 dostali svoje pôvodné označenie S 499.0069 a S 499.0070 a ostatné dostali označenie S 499.0121 až 145.



240 041-4 - V prvý septembrový deň roku 2004 bolo ešte teplo ako v lete a ja som sa zastavil v Jesenskom údolí. Mal som šťastie na náklad, ktorý smeroval do Levíc, na postrku bola krásna 240 041-4, vlaková 240 112-3 kocur_82




240 083-6 sa vracia po tom ako dotiahla náklad do stanice Komárno naspäť na zriaďovaciu stanicu kocur_82




240 078-6 - Mrazivé ráno 30.01.2011, Os 4809 v smere do Komárna kocur_82





laminátka 240 043 na zdvihákoch 29.1.2010 v RD Nové Zámky...foto Majo771



3-ička laminátok na čele s 240 038 sa takto 27.2.2010 vyhrievala na slnku v Nových Zámkoch...foto Majo771



15.6.2010...osobák idúci po leopoldovskom koridore smerom na Trnavu...foto Majo771



aj takáto dvojička Vás dokáže prekvapiť...15.6.2010- Leopoldov...foto Majo771



240 075 vyhrievajúca sa na slnku v Leopoldove dňa 4.7.2010...foto Majo771



240 128 PSŽ dňa 6.7.2010 v Leopoldove...foto Majo771



náklad v podvečerných lúčoch slnka na čele s laminátkou tiahne dňa 11.7.2010 na Sereď...foto Majo771



240 142 tiahnuca po leopoldovskom koridore na Trnavu dňa 17.7.2010...foto Majo771



laminátka 240 122 s pol-zberačmi dňa 17.8.2010 v Trnave...foto Majo771



laminátka 240.093 patrí k tým menejpočetným, ktoré majú namontované polopantografy: tu míňa rozkvitnutý šípkový ker na šírej trati pri Galante, foto: Andy



laminátka 240.031 ešte v neobnovenom nátere v čele bauxitovej ucelenky opúšťa Palárikovo, foto: Andy



ďalšia krásavica v novom laku vchádza s Pn vlakom na šaliansky železničný most cez Váh, foto: Andy



laminátka 240.034s nákladným vlakom opustila Bešu a stúpa na Jesenské Údolie, foto: Andy



neďaleko Jesenského Údolia je zachytená v čele nákladného vlaku táto laminátková dvojica, foto: Andy



v objatí pučiacich topoľníckych topoľov a kvitnúcich trniek prechádza s vlakomlama 240.020, foto: Andy



stretnutie dvoch sestier v rôznych náterov v Podhájskej: 240.041 ako miestny postrk, 240.081 ako záves osobného vlaku, foto: Andy



čerstvo zgenerálkovaná laminátka 240.003 s ucelenkou opúšťa šaliansku stanicu, foto: Andy


použitá literatúra:

* PALÍK František, Ing. a kol.: Jednofázová elektrická lokomotiva S 489.0, Nadas Praha 1969;
* PALÍK František, Ing., CVRK Jiří, Ing.: Jednofázové elektrické lokomotivy S 499.0 a S 499.1, Nadas Praha 1972;
* PERNIČKA Jaromír, Ing. a kol.: ŽM – Elektrické lokomotivy ČD a ŽSR, Editor Modellbahnpresse s.r.o. 2000;
* KURUC Ladislav: Slovenské železnice, Phoenix 2001.


Ak máte záujem podieľať na vzniku ďalších monotematických kooperatívnych článkov, prosíme Vás o zaslanie fotografií ďalších radov ktoré pripravujeme. Pokračujeme lokomotívami 362, 751, 162, 163. Zasieľať môžete aj fotografie iných radov.
Ďakujeme.

Vaša redakcia železnica.railnet.sk




Článok zverejnený na Železničný.net
https://www.zeleznicny.net

URL tohoto článku je:
https://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=889