Ahojte priatelia železníc. Pozývam Vás pozrieť si druhú časť zo série reportáží o mojej domovine – Turčianskej záhradke. Od minulého dielu sa značne zmenilo moje fotografické vybavenie – kúpil som si nový fotoaparát a začal sa intenzívne zaujímať o fotografovanie ako proces.
Je to veľmi zaujímavé, som naozaj rád, že prostredníctvom tejto záľuby sa človek toho toľko naučí, spozná a vidí. A v neposlednom rade, mám nesmiernu radosť z pohybu v našej krásnej slovenskej prírode.
V tejto časti stále ostávame v Hornom Turci. Koncom augusta nás navštívila Túlavá, aby svojim meracím zásahom odobrila vozbu vlakov po tratiach 170 a 171. Fotografia ju zachytáva na Dlžinách, ako mieri do Diviak, aby sa tam otočila a o malú chvíľu sa mohla vrátiť späť na Hornú Štubňu.
Tento deň bol pre turčianskeho železničného fanúšika významný aj inou nevšednou udalosťou. Po zvolenskom obvode sa prehnala vizita z Humenného – 750 184-4, ktorá si tu bola zmerať svoje sily s náročnými horskými traťami a overiť svoju spôsobnosť po oprave v zvolenskom depe. Fotografia ju zachytáva na osobnom vlaku 7305 z Vrútok do Banskej Bystrice, neďaleko odbočky Dolná Štubňa.
„Exotických“ návštev sme v toto leto zaznamenali viac. Fotografov na zvolensku vyše týždňa tešila svojou prítomnosťou mocná deva z Nových Zámkov, hviezda tamojších osobákov na Prievidzu a Leopoldov, 750 151-3. Musím povedať, že túto mašinku ako jednu z mála som osobne nikdy nevidel na žiadnom prievidzskom rýchliku. Keď som bol prvák a druhák na výške, doslova som sa o ňu v stanici potkýnal. A keď som sa dozvedel, že ju aj s mladšou sestrou 164kou predislokovali do Humenného, aj mi za nimi prišlo smutno. Na fotke som ju bleskurýchle zachytil v zastávke Horná Štubňa obec, rýchlo nasadol do vlaku a pokračoval v okružnej jazde Turč. Teplice – Banská Bystrica – Zvolen – Kremnica – Turčianske Teplice, na ktorej som sa sprievodným slovom venoval kamarátovi a kamarátke z Popradu. Ich dlhoročnou túžbou bolo previezť sa po tejto trati, a keď sme si čestné kolečko dotočili, hostia málem nedýchali – od toľkej krásy a pozoruhodností, ktoré na spomínaných tratiach videli. Nuž, ja to roky tvrdím, Slovensko je krásne, a keby tí, čo sa vypekajú pri moriach vedeli, čo majú za rohom, možno by sa toľko pri tých moriach ani nevypekali. No ale poďme ďalej, priatelia.
Aby sme mali všetky návštevy pekne pokope, nedá mi nepripomenúť Vám aj hviezdu z Ponitria – Dášenku. Vo svojom vkusnom retrokabátiku pózuje na Kráľovskom viadukte (tak sa mu ľudovo u nás hovorí) neďaleko zastávky Horná Štubňa obec.
V okolí Hornej Štubne ešte chvíľku ostaneme. Na pravé poludnie je prekrásne nasvietený násyp od Hornej Štubne obce po viadukt. Počkal som si teda na Os 7302 a zvečnil ho na čele so strojom 750 094-5.
Ponáhľala sa dole, aby nezavadzala oproti idúcemu osobáčiku do Banskej Bystrice a Zvolena – Os 7303, na čele s touto postaršou, no stále čulou dámou, ktorá nemá problém kedykoľvek zastúpiť niektorú zo svojich turnusových kolegýň na našich Zr vlakoch, rýchlikoch či Ex Detvan – 750 032 vchádza pod nový most nového cestného obchvatu Hornej Štubne. Som rád, že dielo, ktoré ležalo na papieri viac ako 20 rokov, konečne nabralo reálne dimenzie.
Leto sa pomaly, ale isto, končí a pani jeseň odieva prírodu do najkrajšieho kostýmu, aký môžme cez rok najmä v zalesnených oblastiach pozorovať. Je to krásna príležitosť, ako skombinovať krásu železnice a prostredia v jedno. Zorané polia, mäkké popoludňajšie slnečné svetlo, pestrofarebné listy stromov – to všetko tvorí neopakovateľnú atmosféru jesene. Na fotografii vchádza ozdobená turnusová krásavica 754 033-9 z jesenného lesa na viadukt pri Hornej Štubni a vezie si svoj Zr 1844 Rozsutec.
Presuňme sa ale o nejaký ten kilometer vyššie. Vybral som sa s partiou na miesto, po ktorom už dlhšie piští moja železničná dušička – na viadukt Čierna Voda. Je to krásny most, naklopený do oblúka ak tomu príjemne nasvietený (to by, pravda, najprv muselo byť jasno, keď sa vyberiem fotiť, ale to ma vôbec nepomýlilo). Popod tento most vedie turistická cesta dolinou Čierna Voda – keď ju absolvujete, odmenou Vám bude najvyšší vrch Kremnických vrchov – Flochová, 1318 m n. m. Ono, zalesnený kopec, výhľady nula bodov, tie musíte hľadať, ale prechádzka je to vskutku fajná.
Na tomto fotomieste sme za necelé dve hodiny ulovili niekoľko vlakov. Začneme turnusovými perlami. Ako prvá prehrmela po moste vždy vzorne udržiavaná a čistá Júlia so zrýchleným vlakom 1844 Rozsutec.
Jedna perla by bola málo, tak pridám aj druhú. Moja najobľúbenejšia mašinka, ku ktorej prechovávam platonické city už asi 11 rokov zdoláva posledné kilometre s Ex 231 Detvan. Na fotografii zatáča k viaduktu. Práve za túto fotku ďakujem zamračenému počasie, pretože je robená v protisvetle a myslím, že jej to veľmi neublížilo.
Ako som už neraz spomínal, nie veľmi ovládam cestovné poriadky našich nákladných vlakov, ba zhruba. O tomto som si myslel, že pôjde po Detvanovi, ale v ošiali fotografovania som naň celkom zabudol. Kráčam si po moste, keď sa zrazu vynoril spoza zákruty. Svetelné podmienky sa prudko zhoršovali, v lese začínala byť tma, Slnko sadalo. Tak som narýchlo zapol foťák a vyčaril aspoň túto fotočku. 736 012 a neznámou sestrou ťahajú Pn vlak do Zvolena nákl. st.
Ej, ale mi zahrozili pán majster päsťou. Môžem povedať ale, stál som bezpečne, pekne vo výklenku, maximálne na kraji a zvečnil som Os 7307 na viadukte Čierna voda. Ó, aký som len rád, že išiel modrý stroj 750 203. Aj keď som si svetelné podmienky už musel kompenzovať ISO 400, neodradilo ma to od zhotovenia tohto snímku. Opäť raz, poďakujme zaň oblakom.
Ešte pred týmito dvoma vlakmi nesmiem zabudnúť, že sme si na moste odfotili aj 750 181, ako schádza dole s osobným vlakom 7304. Detvan v ten deň nemeškal, a tak aj tento vlak išiel presne. Toto je veľký nedostatok súčasného grafikonu, celý systém Detvan-7304 a osobák z Prievidze. Po starom to bolo lepšie, prestupovalo sa v Tepliciach, 7304ka toľko nemeškávala. Verím, že sa to opäť dá do poriadku.
Renátkou a odchádzajúcim Detvanom sa s Čiernou vodou lúčim a teším sa na ďalšie stretnutie. S chalanmi sme si dali záväzok, že tam niekedy na dva dni zatáboríme.
Poďme opäť na Hornú Štubňu, tentokrát sa prizrime na krásnu Michaelu, ktorú som zachytil v oblúku pred viaduktom na Zr 1842 Turčan. Po dlhom čase v zvolenských dielňach, ktoré jej údajne veľmi nepomohli, ju konečne vidíme na trati v svojom turnuse.
V krásny sobotný deň som vybral bicykel a vybral sa odfotiť si víkendový osobák do Zvolena cez Kremnicu. Vyliezol som si trochu na PrL do Odbočky a zvečnil 750 032 na Os 7551, ako klopí v oblúku za Hornou Štubňou zastávkou. Myslím, že 32ka je zaturnusovaná v tejto skupine, t.j. TS 754, pretože ju na týchto obratoch vídať pomerne často.
Pokračujeme jesennými reflexiami spod Odbočky Dolná Štubňa. Slečna 754 082 si zjavne pomýlila turnus, keď sa v čele vlaku 7304 vybrala do Vrútok. Nuž, zacnelo sa jej Kremnických Baní, na ktoré sa vydá na Os 7507, obratovom od 7304.
Detvan stále nechodil a nechodil, pritom PIS uvádzal, že z Vrútok odišiel načas. Už som šípil nejakú mimoriadnosť, príprah, postrk...nič.. Po 30 minútach pekne poslušne prihrmela Renátka so svojím hlavným pánom majstrom a veru statočne vytínala hore Dlžinami. Ledva som zliezol z násypu, už dunela po viadukte. Posledné lúče Slnka ju hladia pri PrS do Odbočky Dolná Štubňa.
Z pekných jesenných dní sa spomienkou vráťme do sychravého leta a oživme si v pamäti silu zvolenského depa, 750 273-5, ktorú v nedeľu, 10. októbra 2010, postihla v železničnej stanici Čremošné mimoriadnosť. Už pri rozbiehaní z Hornej Štubne obce dvakrát spadla z výkonu, čo neveštilo nič dobrého. Podľa neoverených informácii zasahovali na Čremošnom aj hasiči. Veríme, že sa nikomu nič nestalo a 273ka nás bude tešiť svojou prítomnosťou, no najmä spoľahlivosťou na zvolenských výkonoch aj naďalej.
A na záver jedna bonusovka, ktorá nepochádza z Turca, ale z Kremnických vrchov. Presnejšie, ide o Jastrabské oblúky, neďaleko bývalého hradla Piesok. Fotografia zachytáva 750 273-5 v inkriminovanú nedeľu, 10.10.2010 (žeby numerológia?), vezúcu Os 7506 zo Zvolena do Vrútok, ako to už v nedele býva zvykom, s veľkou súpravou. Práve obratový Os 7307 jej nebol priaznivo naklonený cestou späť.
Touto jesennou fotkou sa s Vami lúčim a teším sa na stretnutie pri ďalšom diele reportáží z Turca, kde zídeme z hôr nižšie a pozrieme si strednú časť našej malebnej kotliny. Zatiaľ do videnia, priatelia!
Text a foto: Maros21
|
