Ahojte priatelia železníc! Táto reportáž nie je taká obsiahla, ako zvykne z môjho pera bežne vyvstať, ale napriek tomu som neodolal silnému „chtíču“ podeliť sa s Vami o môj dnešný zážitok.
Včera som si prehliadal fotky mojich priateľov na známej, nemenovanej sociálnej sieti. Motali sa na Štubni, táborili pri viadukte, a na ich fotografických pokusoch v silnom protisvetle som spoznal dámu z Nových Zámkov v staronovom krásnom šate. Kurňaaaaa, reku, nie je možné, práve, keď som nemohol ísť s nimi, je tu Dášenka. Ale ako sa vraví, keď človek niečo veľmi chce, ono to príde. Dnes som mal veľa povinností, ale pomedzi ne som behal k trati ako s nasoleným zadkom – jednoducho, cítil som, že Dášenka sem dnes príde, neviem sám, prečo.
Tak, Os 7302 to nebol. Do zastávky Horná Štubňa obec prihrmela turnusová 750 094-5. No fajn, potešilo nové fotomiesto, ideme ďalej.
Dokonca ani na Os 7303 som Dášenku nezazrel. Tam sa veselo promenádoval druhý najstarší hybrid našich železníc, a to 750 032-5. Skúšal som flek na novom cestnom nadjazde budúce hornoštubnianskeho obchvatu, násvit nič moc, ale predsa.
Následne som pribehol domov a oddal som sa svojim všakovakým povinnostiam či v Tepliciach, či v okolí. Domov som hrmel o 17:15 a niečo ma ťahalo na Hornú Štubňu. 
Vypaľoval som na mojom staručkom Žigulíku, familárne a Tepličanmi prezývanom Žltý Blesk a odstavil som ho priamo v zákaze, na stavenisku obchvatu...hold, vášeň je vášeň, minútky bežali, vďaka Ti, Bože, za tých pár minút, čo si pridal Detvanu. 
Zamykám štábne delo, ozlomkrky bežím po krajnici štátnej cesty I/65 do poľa... Foťák nachystaný, ani nedýcham....ááno..je to ona, zaleskla sa modrá strecha, čerstvá sivá farba podvozkov, hovorím si, Ty si Dášenka, Tvoja farebná sestra hýri inými odtieňmi. Dal som sa do práce...ruky sa mi od šťastia triasli, a to nepreháňam, tešil som sa tak úprimne, ako keď som mal 10 a cez Jazernicu dunel Sergej. 
Už je takmer v zastávke. Behom som sa premiestnil k autu, pohľadom na hodinky som vyrátal, že v Diviakoch ju stíham, bude čakať na bagetu z Prievidze. 
Napriek tomu, že Dášenka v Diviakoch stála pomerne nešťastne, v tieňoch stromov napoly zastretá, pokúsil som sa o dokumentačné foto. Neváhal som a trielil na Malý Čepčín. Keďže cez Diviaky musíte na pomerne dlhom úseku dodržiavať 50 ku, krv mi tuhla v žilách. Ale stihol som. 
Keď tu zrazu, obzriem sa, Pn-ka. Myslím si, keby si tak vtedy šla, keď by som Ťa vítal...stihneš prejsť, nestihneš, nezastrieš mi Dášenku? To mi vŕtalo hlavou... 
Na Pn-ke do Zvolena cez Banskú Bystricu sa vyhrievali a tvrdo pracovali tri grácie, menovite 736 002+736 004 a 736 015. Napokon ma veľmi potešili, pretože Dášenka trpezlivo počkala, kým mi uvoľnia fotografické pole a dala sa do práce. Svoj Os 7304 rozbehla z Malého Čepčína do Jazernice. 
Na fotografiách je zrejmé, že nezdravý biely dym je už minulosťou, Dášenka si bafká zdravým tmavým dychom a jej zvuk je takisto krásny, taký jej typický, ktorý som mal rád na zámockých výkonoch na Hornej či Dolnej Nitre. 
Prajeme Dášenke veľa šťastných kilometrov bez nehody, aby svojim majstrom nerobila vrásky a dodržiavaním cestovných poriadkov vyčarila úsmev na tvárach stoviek cestujúcich.
Do videnia na Ponitrí, Dášenka, a ďakujeme za návštevu!
Text a foto: Maros21
|
