Pre niekoho pravdepodobne úplne neznámy názov jednej obyčajnej železničnej zastávky. Avšak Mekka pre vyznávačov amatérskeho lietania a parašutizmu. Poďme sa teda pozrieť bližšie na dajaký ten fotoflek na trati Trnava-Kúty.
Presýtený fotením na dvojkoľajnej trati som sa konečne raz vybral na moju starú známu Hrbatú. Dlho som sa sem chystal ale asi to malo aj svoju výhodu. Utrafil som deň po žatve. Pole bolo krásne pokosené, bez blata a zeliny a dalo sa tu presúvať autom.
Na úvod tu máme ranný osobák z Trnavy do Kútov práve opúšťajúci zastávku Klčovany ktorá je pod topoľmi.
No Tatranské štíty to niesú ale na trnavskej rovine je človek vďačný aj za takýto kopček v pozadí.
Po vykrižovaní tu máme osobák do Trnavy s pokusom zaznamenať Klčovanský kostol.
Klčovany je obec priamo zrastená s Bolerázom takže dovidieť až do obce známej výrobou tehál(Wiener-berger), pudingov(Dr.Edker) a umelých sladidiel(Amylum) nebol problém.
Tak som si spravil záber aj na Bolerazský kostol.
Klčovanský kostol po vystúpaní vyššie a bližšie k letiskovej ploche. Ak by ste sa chceli pozrieť na letiskovú plochu tak si zoberte riadny balík klobás. Majú tam dosť nepríjemného vlčiaka. Mňa osobne z auta von nepustil.
Ak prižmúrite oči, priložíte si dlaň k čelu nad obočie a zadívate sa k lepším a svetlejším "zajtrajškom", uvidíte v diaľke vpravo aj Smolenický hrad a kostol.
Takže tu máme Bolerazské fabriky a Smolenický hrad a kostol. No nie vždy je vzduch na tých 5-6 kilometrov dostatočne čistý. Nasledovalo rozhodnutie skrátiť vzdialenosť na polovicu a presunúť sa do katastru obce Boleráz.
Počas presunu som si aj zapoľoval.
Znova Smolenické zátišie a vlak do Trnavy z bolerazských polí. Aj tu bolo pole čerstvo pokosené a navyše slama bola už pozberaná.
Osobák s vodnou hladinou Bolerazskej priehrady. Pri tejto fotke som špeciálne myslel na Duka. V pozadí je hrebeň Malých Karpát a tam pod tými skalami leží torzo Arpáda.
Ešte mi aj slnečnice kvitli.....
Trošku širší pohľad na dedinku Smolenice známu výrobou farieb(Chemolak). Mal som šťastie na uhoľný vlak ale zámok sa mi skryl za fotomráčik.
Tri živly....dizel, uhlie a voda.....
Posledná fotografia prekvapila aj mňa samotného. To že z Boleráza sa dá dovidieť až na hrad či zámok Červený Kameň(vľavo-hore) som ozaj nečakal. Možno keby mal aj človek dlhšie ohnisko a statív by sa tu väčší zázrak odfotiť nedal. Trnavský vzduch v porovnaní s Tatranským je na tých 20 kilometrov neskutočne zaprasený. No a urobte tu potom fantastickú fotku.
Takže nech sa Vám priatelia pod Malými Karpatmi darí
foto a text: eminem
| 