 Nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi. Tak by som pomenoval už niekoľkonásobné defilé pancierového vlaku, ktorého som nemal možnosť sa nikdy zúčastniť. Až teraz keď Štefánik prišiel za mnou, tak som si ho napriek absolútnej zaneprázdnenosti bol pozrieť.
Ráno som si po ťažkej noci trošku privstal, aby som tu mohol ešte nerušený obdivovateľmi priniesť pár záberov.
Hoc to možno nastávajúca vláda bude spochybňovať, Slovenské Národné Povstanie v roku 1944 bola historicky dôležitá udalosť.
A prečo práve IPV Štefánik navštívil Trnavu? Na sklonku 2.sv. vojny sa aj V Trnave formovala silná Trnafská posádka ktorá sa presunula potom do centra povstania Banskej Bystrice.
Možno aj pri tomto vlaku bojoval môj dedo, kde bol v SNP ťažko zranený.
Prichádza prvý záujemca o historické artefakty. Nuž nazrime aj my do útrob.
Dúfam, že už nič podobné v mojom živote nebudem čítať na stenách úradných budov. Ale pripomenutie histórie vo vozni môže byť pútavé.
Bojoval som nielen zo silným protislnkom ale neustále sa pomotávajúcim staničným personálom.
Prišli sa pozrieť aj ďalší obdivovatelia. Tak rozmýšľam, či aj toto malé dieťa sa ešte dožije v dospelosti toho, že si bude môcť pofotiť tento vlak ako ja. A či vôbec bude chápať čo je to vlastne za dôležitý symbol Slovenska.
Detaily zbraňových systémov spolu s protivzdušnou obranou vrán typických pre trnavský staničný park.
A opäť jedna protisloncovka.
Na záver len dodám že dnes v nedeľu 13.júna 2010 si budete môcť tento vlak prezrieť do večerných hodín v Trnave. Tak neváhajte, poobede budete mať určite lepší násvit ako ja ráno.
foto a text: eminem
|
