 V piatok som sa, napriek všetkým varovaniam ZSSK, SHMÚ a podobných inštitúcií, vybral na návštevu do Košíc. Bola vcelku zima a miestami pršalo, ale nenechal som sa odradiť ani odhováraním môjho otca, ktorý v rádiu počul, že kto nemusí, nech na východ necestuje.
Ja som však musel - chcel som situáciu vidieť naživo a precítiť aspoň z okna vlaku.
Nalodil som sa teda na Zr 1841 Strečno, ktorý ťahala 754 082-6. Cesta do Banskej Bystrice ubiehala v pohode, uvelebil som sa v 1. triede. V Uľanke dokonca začalo svietiť Slnko, ktoré nás sprevádzalo až takmer po Lučenec. 
V Banskej Bystrici sa vo veľkom buduje obchvat mesta. Teda, v tej rozmočenej zemi držím chlapom palce, aby sa im to nezosunulo a nedošlo k úrazu. 
V Banskej Bystrici som nastúpil na R 834 Tekov a zviezol sa do Zvolena os. st., kde som si ho zvečnil na čele s 242 272-3. Napodiv, R 833 Urpín z Bratislavy meškal iba slabých 5 minút, a tak si vravím, čaká ma fajn cesta. Začul som však, ako zamestnankyňa ZSSK vraví nášmu sprievodcovi, že trať za Plešivcom je nezjazdná, a to som už šípil, že naša cesta veru nebude jednotvárna. Na náš R 933 Domica zavesili koľajového draka 754 035 (tá mašina ťahala ako besná, keby som nevedel, že nás ťahá diesel, poviem, že vpredu je elektrika) a 233 km púť sa mohla začať. 
751 109 práve odstúpila z manipulačného vlaku vo Zvolene osobnej stanici.
Prvé náznaky, že na Slovensku nie je s vodou všetko košér, sme mali možnosť zhliadnuť neďaleko Zvolena, v okolí Pstruše a Vígľaša, kde sa rieka Slatina nijako nemohla popratať do svojho korýtka.
Ako sa zjužnievalo, pribúdalo vody. Fotka dokumentuje zaplavené polia pred Lučencom. Repka pováľaná, obilie žlté. To je však všetko ničím proti tomu, čo nás ešte čaká. 
V Lučenci si hovie 750 203-2. 
A 751 173 odpočíva na Pn vlaku. 
Medzi Lučencom a Fiľakovom začala byť situácia naozaj zaujímavá. Z tohto poľa veru tohto roku úrodu sotva pozbierame. A takých polí je na južnom Slovensku prevažná väčšina. 
Vzadu pod stromami sa nachádza koryto rieky Ipeľ, ktorej však zjavne nestačí. 
Takto to vyzerá, keď sa stretnú tri rozvodnené rieky – Suchá, Belina a Ipeľ. Pod vodou sa nachádzajú žírne pôdy južného Slovenska. Neznalý pomerov by povedal, že je to na sto percent jazero. Železničný násyp v tomto prípade predstavoval ostrov medzi dvoma takýmito jazerami. Nevideli ste nič, len vodu po oboch stranách trate. 
Ako vidíme na fotografiách, voda sa snažila vyrovnať si hladiny oboch jazier. Darmo, fyzika nepustí, a čo tam po tom, že jej v ceste stojí nejaký železničný násyp? Hor sa rovno cezeň a posúďte sami, akou silou si voda vydobyla svoju cestu. Tých „potokov“ uháňajúcich popod násyp tam bolo niekoľko. Mechanické závory chránia cestu nikam... Z vody do vody. 
Zastávku Prša priamo ohrozovala rieka Belina, ktorá sa za ňou vylievala. Ľudia pomáhali, ako vedeli, vrecovali piesok a kládli ho okolo zastávky. Voda už pomaly číhala na dopravnú kanceláriu. 
Náš rýchlik bol jedným z prvých vlakov, ktorý pustili cez fiľakovskú stanicu. Neviem si predstaviť, ako to tam muselo vyzerať predtým.
Priam idylická fotografia vrchu Šarkan (340,7 m.n.m.) spolu s repkou a tou nešťastnou povodňovou vodou. Miesto sa nachádza neďaleko výhybne Urbánka. 
Očividne začal pracovať aj násyp pred Blhovcami, pretože je spevňovaný štrkom a rýchlosť cezeň je stanovená na 10 km/h. 
V Jesenskom som naďabil na odstavenú 751 206, ktorá sa so svojim vlakom pravdepodobne strojila pokoriť východ. 
Tu máme ďalšiu povodňovú aktivistku, rieku Rimavu, tesne za železničnou stanicou Jesenské. 
Za bežných podmienok nenápadná riečka, teraz však poriadne divoká rieka Blh sa valí na juh, pričom zaplavuje, čo vidí. 
Potok Teška neďaleko zastávky Číž kúpele sa tiež netvári pokojne.
Neďaleko Tornale ma sprievodca poklepal po pleci a vraví, že v Gemerskej Hôrke ideme do autobusu. Vznikla zaujímavá situácia, keď sa celé osadenstvo R 933 napchalo do jedného Slovbusu. Tlačili sme sa ako haringy, ale zvládli sme to. Po čase sme sa dozvedeli, že nás autobus odvezie do Slavca jaskyne. 
V Plešivci si Slaná premenila futbalové ihrisko na ihrisko vodného póla. 
Rozbujnená Slaná v Plešivci sa ledva zmestila pod most. Plešivec je pod vodou, ako to názorne dokumentuje fotografia tamojšej autobusovej stanice. 
Keď sme prišli do Slavca, náš majster zo 754 035 odomkol Júliu, ktorá nás spoľahlivo čakala, a začal obiehať súpravu. Išlo o súpravu z R 934 Gemeran. Jeho pán majster taktiež prešiel autobusom opačným smerom, do Gemerskej Hôrky, kde nasadol na 754 035 a odviezol súpravu od R 933 Domica nazad do Zvolena. Išlo o prevádzkovú mimoriadnosť. Na fotografiách obieha vždy čarovná Júlia súpravu, my nastupujeme a pohýňame sa s meškaním asi 50 minút do Košíc. 
V okolí výhybne Brzotín sa lúčime s rozvodnenou riekou Slanou. 
Diaľkovo ovládaná výhybňa Dvorníky bola mierne pod vodou, ktorá už zjavne opadala. Rýchlosť na dvojkilometrovom úseku bola znížená na 10 km/h, čo nám na meškaní pridalo asi desať minút. Zastávka Dvorníky-Zádiel bola taktiež pod vodou. 
Podvečerným zubatým Slnkom zaliata cementáreň v Turni nad Bodvou. 
Poslednou piatkovou povodňovou fotografiou je rieka Bodva pred Moldavou nad Bodvou. 
Na druhý deň, v sobotu, sme sa so Zlatkou a Radom vybrali fotiť Hornád. Teda...zimomriavky na chrbte. Tá rýchlosť, mohutnosť a najmä výška hladiny nenechali nikoho chladným. Masa vody sa prehupovala z vlny na vlnu. Odvšadiaľ ste počuli, tam by som nechcel/a padnúť. To by bol jasný koniec, Hornád naozaj nezná bratra. Za bežných podmienok, pre tých, ktorý ho v nepoznajú, tečie úplne na dne tej ochrannej hrádze a človek krásne vidí, ako si poskakuje po kameňoch. V týchto dňoch priam neuveriteľná, no každým túžobne očakávaná predstava. Na fotografiách vidíme železničný most trate č. 180, po ktorom v sobotu začali vlaky premávať až po 15:45.
Keď som sa za Zlatkinho sprievodcovského slova pokochal Košicami, nasadol som do náhradného autobusu, ktorý nás zaviezol do Kysaku. Škoda, že som neodfotografoval rozvodnenú rieku Svinku a jej sútok z Hornádom. Jedna riava väčšia ako druhá. Z R 610 Považan, do ktorého sme nastúpili v Kysaku a ktorý ma bez problémov doviezol do Vrútok, som si odfotil preplnenú vodnú nádrž Ružín. Takýto som ho ešte nevidel.
Obec Richnava zaliata povodňovou vodou. 
Neďaleko Krompách Hornád tiež zalial všetko, na čo jeho rozbúrené vody dočiahli. 
Lúčime sa s našim sobotným účinkujúcim. V hlavných úlohách v ničivom znení rieka Hornád. Na fotografií pózuje divoká riava pod mostom na konci Spišskej Novej Vsi.
Možno mierne smutná reportáž, ale chcel som sa aj s Vami podeliť o tento nepríjemný obraz nášho krásneho Slovenska, ktoré v týchto dňoch sužujú povodne veľkého rozsahu. Verím, že napriek tematike sa Vám reportáž páčila. Dovidenia, priatelia, pri príjemnejších záležitostiach.
Text a foto: Maroš Kubík / Maros21/
| 