A pre istotu som radšej rýchlo sadal do auta, že ešte Huga s mimoriadne zastaveným IC 505 Tatran zachytím aspoň v Púchove.

To už v stanici začali s prípravou Os 3062, aby zvládol bezprúdový úsek. Do akcie sa chystala Bardotka-Berta de Zamračená Ceckatá Ceckaňa 751.204, ktorej pre dnešok jej dlhé „šľachtické“ meno skrátim na bardotku.

Zostala chvíľa času, ktorú som využil na presun do žst. Beluša, kde som nakoniec aj zostal a nafotil ostatné fotky. Po ceste som zhliadol volebný „bilbórd“ Združenia robotníkov Slovenska vedenú robotníckym tehlovým obchodným zástupcom Jankom Kelňa-Ľuptákom, na ktorom som hneď vycítil, že tam niečo nie je s kostolným poriadkom. A navyše, Janka, nášho skvostného bývalého podšéfa parlamentu som už dávno nevidel, tak som otočil auto a šiel som sa na ten bilboard pozrieť viac zblízka.

Ako tak pozerám, tak pozerám (doslova som si ten bilboard rozmeditoval), prišiel som na skryté posolstvá toho plagátu. Napríklad, priam kričal Janko z plagátu: „Ja som počas činnosti v politike a v ZRS nikdy nevrhol tieň akéhokoľvek podozrenia, lebo nevrhám ani tieň vlastný! A mňa ani neťaží nekalá činnosť, dôkazom čoho je, že s kľudným svedomím a nezaťažený levitujem!“

Cvakol som Jankovi ešte portrét a až doma som zbadal posledné Jankovo posolstvo: „My zrkadlá nepotrebujeme, ja som vaše zrkadlo!“ (pozrite si tabuľky za jeho hlavou)

No... Pokiaľ to skutočne takto mysleli, tak klobúk dolu pred tým, kto na toto prišiel. Ale pokiaľ to, čo tam na tú dosku vycapili, je nejaký nepodarok niekoho, kto si hovorí mediálny pracovník, tak potom, milé ZRS, tomu treba ruky odrúbať. A nabudúce pokojne zverte svoju volebnú kampaň, a peniaze na ňu určené napríklad, Eminemovým dvojičkám, lebo tie by to už teraz vedeli urobiť lepšie. Ale vráťme sa k železnici.


Ako som už spomenul, v žst. Beluša som strávil zvyšok výluky. Celkom príjemne sa tam fotilo a aj s pánom výpravcom som prehodil 2-3 vety. Mal v ten deň práce až nad hlavu. Ešte som sa tam stretol aj s kolegom-fotografom „Matolc“-om a tak fotenie celkom ubiehalo.