 Po týždni sa ukázalo aké také slnko ,takže po sobotňajšom obede ,foťák na plece a moja maličkosť na kolo. Vybral som sa previesť okolo vody, Priehrady mládeže, smerom na Cérov a Milochov . Tieto miesta ma vždy priťahovali a rád sa sem vraciam.
Priecestie pri priehrade. Pamätám si ešte keď tu boli závory ručne obsluhované. S tohto obdobia sa spomína jedna pikoška , ale tú až na koniec. 
Kúpele Nimnica, na ľavo za vodou Milochov 
Osobák zo Žiliny 
Zopár rýchlikov 
Do záberu sa mi priplietla zeleno modrá trojíčka. Neviem ako ma Cargo teraz predpisy , ale na môj vkus je tam akosi moc zberačov. 
Na tomto zábere stojí za povšimnutie betónový tupík ,alebo narážadlo,ktorý tu zostal z čias budovania priehrady. 
Keď som spomenul to budovanie priehrady , tu je ešte jedna pamiatka s tých čias ,zrúcanina budovy v ktorej boli údajne meteorologické prístroje. Na skale nad budovou bola veľká kovová hviezda ,osadená žiarovkami , žiarila do diaľky. 
Pri spiatočnej ceste nás obehla dvojíčka s nákladnym vlakom ,mal som trošku počkať. 
Oproti si to hnalo eso s vlakom pre Kiu. 
Na záver ,rýchlik , potvora ušiel za kríček.
Ešte tá pikoška s tých závor. V neďalekom Cérove mal chatu herec Jozef Króner. Jedného dňa išiel na chatu zo ženou a s dcérou ,čo čert nechcel na závorách slúžil taký prostoduchý ujko. Keď tento ujko išiel otvoriť závory Krónerovi zohol sa k okienku zbadal Joža a ženské v aute a na plné ústa spustil ,,Nazdar Jožko, zasa si vezieš k.... na chatu“. Údajne to malo odozvu hodne vysoko. Text a foto feripu.
| 