 Milí priatelia, ako zistíte pri otvorení môjho profilu, pochádzam z obce Trenčianska Teplá. Prednedávnom som sa prehrabával medzi starými fotografiami a spomínal na časy minulé, na moje fotografické začiatky a detstvo pri mašinkách. Napadlo mi, prečo sa s vami o to nepodeliť a neoživiť aj Vám spomienky na dobu, keď depá a stanice nezývali prázdnotou ako je tomu vo väčšine prípadov dnes.
Kedže som sa narodil do železničiarskej rodiny, odmalička som mal k železnici blízko.Vlakom sa cestovalo skoro všade a keď som dosiahol určitý vek, začal som vnímať tú zvláštnu krásu železnice. Ako malý chlapec som sa chodil prechádzať ku trati, keďže tá je takmer hneď za domom. Dlhé hodiny sedával na stanici a pozoroval prichádzajúce a odchádzajúce vlaky, posunujúce rušne a zálohy. Rušňové depo sa tiež nevyhlo mojim častým návštevám.
Keď prišiel čas a otec mi dovolil brávať si ku trati náš starý rodinný fotoaparát, samozrejme na kinofilmy, ale plne automatický, začali moje prvé pokusy a skúsenosti s fotografovaním železnice. Úplne prvú forografiu si bohužiaľ nepamätám a tiež už asi ani nie je na tomto svete, ale stále ostali tie ďalšie. A práve prostredníctvom týchto fotografií, by som chcel s Vami zaspomínať na dobu môjho detstva s mašinkami v Trenč.Teplej.
Doby dávno minulé, kedysi celkom bežná vec, že „Šľachtičná“ chodievala na zimu vykurovať halu Teplanského depa...
...keď prišla robiť spoločnosť „motorákom“ rady 850, ktorá mala v Teplej hojné zastúpenie. Tu konkrétne 850.022-5.
475.196 sa niekedy aj „prebehla“ po stanici.
Keď som fotil práve túto fotografiu, páni zo „Šľachtičnej“ na mňa zakričali, či sa nejdem s mini previezť po stanici. Myslím, že si viete predstaviť moju radosť. A tak som sa vyštveral hore na stanovište a celý čas čo som tam strávil som snáď ani nedýchal .
Moje lásky 850-ky
Môj otec je rušňovodič celý život. A odkedy som začal vnímať železnicu, z toho iného pohľadu ako bežný človek, bolo Teplanské depo plné motorových vozňov rady 850 a nechýbali ani staršie kolegyňe 830 a 831.
Vtedy sa začal písať príbeh mojej platonickej lásky k týmto mašinkám. Najväčšou láskou bola otcova turnusová 850.036-5, vyrobená pod výrobným číslom 68984/67, predaná do Bratislavy 31.5 1967 a neskôr 5.11 1970 presunutá do depa Leopoldov. Preto aj môj nick M286.0036.Nezabudnem na jazdy spolu s otcom na jej stanovištiach na Vlársky Prúsmyk, Trenčína, Chynorian či až do Topoľčian. Vždy so zaradením dalšieho stupňa, sa mi vlieval do uší ten neopakovateľný zvuk motora K 12V 170 DR.
Kto je ten chlapec na stanovišti 850.036-5 ?
850.036-5 na Mníchovej Lehote aj s mojím otcom.
Taktiež 36-ka ako Os na Vlársky Prúsmyk.
A 36-ka v Trenč.Teplej vracajúca sa na Os z Chynorian.
Ako som spomínal, rada 850 mala v Teplanskom depe hojné zastúpenie. Žiaľ, tie časy sú už nenávratne preč, tak ako aj tieto nádherné a dizajnovo príťažlivé motoráky.
850.004-3 po oprave v novom laku.
850.002-7 stará „Túlavá“. Nikdy nepochopím, prečo sa tento druhý prototyp nepodarilo zachovať.
850.45-6 v známom laku „Harlekýn“ v spoločnosti 751.058-3.
Kedysi bežný a neodmysliteľný pohľad v stanici Trenč. Teplá.
A ešte bežnejší pohľad v depe.
A smutný koniec éry týchto mojich lások.
Na záver ostali len vspomienky, ktoré nikdy nezabudnem. Ostalo v pamäti dunenie rozbiehajúcich sa motorákov a prežité detstvo po ich boku , za ktoré som vďačný a NESPÚŠŤAM OČI Z TRATE.
text: M286.0036
foto: M286.0036
| 