 V to ráno sa naplnili moje predstavy o peknom jarnom dni. Slnečno, teplomer sa začínal šplhať na teploty okolo 10°C, žiadny vietor. Už dlhšie som mal na pláne venovať nejaké to poobedie foteniu, a tak voľba padla na tento deň.
.
Nuž som sa teda dvihol z postele a šiel skontrolovať počasie z vonka.
Po otvorení okna sa mi naskytol tento pohľad.
Ťahalo ma to von ako magnet a tak keďže som nemal nič iné na pláne, navliekol som ľahké šušťáky, vetrovku, do kabele reflexnú vestu s foťákom a hor sa von. Už po pár krokoch to na mňa vonku pôsobilo ako na jar - usmevy ľudí, ľahké oblečenie, hrejivé slnko...proste nádhera, a tak som sa pustil do „práce.“
Po príchode na železničnú stanicu som zachytil 363 138 na R605 do Čiernej nad Tisou
Keďže sa zaoberám väčšinou traťovými fotografiami, vybral som sa odtiaľ smerom k Milochovu, kde som si chcel počkať na Os3065 z Nového Mesta nad Váhom do Žiliny. Na jeho čele hviezdila Susanne 362 011, a však fotka mi na moju zlosť vôbec nevyšla. Najedovaný som sa teda vybral naspäť do mesta, a pri tejto prechádzke som sa skoro uvaril, keďže slnko naozaj hrialo nadmieru príjemne. Nádherné teplé počasie mi však vrátilo úsmev po nevydarenej fotke, a tak som sa dotrmácal kúsok za stanicu akurát včas. Tá žiarivá guľa na oblohe sa však schovala za oblačnosť a bolo po slnku. To už sa ale z oblúka vynorilo čosi zelené, po chvíľke som rozpoznal 163 113 na Os3750 zo Žiliny do Púchova, na závese s bagetou.
Keďže som si chcel počkať na R606 Liptov, zotrvával som na tomto mieste a pozoroval pánov, ktorí sa sta starali o výrub stromov v okolí trate. Z toho som vôbec nemal radosť, keďže zelene je tu už beztak málo.....O chvíľku sa závory na neďalekom priecestí spustili dole, a ja som napäto čakal, čo to bude, až to bude.
A bola to – na moje prekvapenie krásna dvojička 131 015 + 016 v žiarivom zelenožltom kabáte s ucelenkou kotlov.
Natešený som si obzeral fotku, a očakával rýchlik, pretože už sa pomaly blížil čas jeho príchodu. Ten nedal na seba dlho čakať a v podaní modrej 362 006 mi urobil radosť. To som ešte netušil, že to nebude posledná modrá mašinka, ktorú dnes uvidím. Ale nejdem predbiehať.
Zmenil som teda miesto a prešiel kúsok ďalej na miestne sídlisko Stred kde som plánoval počkať na R708 Dubeň. Oblačnosť sa pomaly sťahovala preč...a naozaj...o chvíľku slnko zasvietilo v celej svojej nádhere.
To už bol čas na R607 Liptov, a keďže slnečný svit pretrvával, rozhodol som sa zvečniť si rýchlik z boku. A čuduj sa svete, ďalšia „modrina“ – 362 009
Po prejazde vlaku som si jednoducho užíval slnka a vyhrieval sa...a jedným očkom pozoroval ruch na estakáde ktorá sa nedá nevšimnúť. Za zmienku stojí fakt, že táto lávka je už spojená na celej svojej dĺžke, a pomaly sa robia prípravy na jej uvedenie do prevádzky, čo by malo byť v máji tohto roku.
A nejako takto to vypadalo z môjho stanovišťa.....
.....a z druhej strany.
Z tejto príjemnej vyhrievacej činnosti ma vyrušil zvuk výstražníkov na priecestí. O chvíľku som začul známy zvuk zamračenej s manipulačným vlakom do Žiliny. A tak som podobne ako 607-čku odfotil aj túto žilinskú klasiku 751 079.
Čas plynul ďalej a samozrejme v čase príchodu R708 sa slnko sa schovalo za oblaky. Zaujal som teda pozíciu a začul známe šumenie koľajníc. V diaľke sa ukázalo niečo modré, s červenými zberačmi...áno !!! 363 138 sa vracala do Bratislavy so 708-čkou.
Čo teraz? V blízkom čase boli na dohľad dva osobné vlaky zo Žiliny. Pobral sa teda zase smerom k stanici a premýšľal, kde som ešte nebol. Nad dotyčným miestom som váhal...ale zvoniace priecestie a návesť voľno na vchodovom návestidle ma rýchlo prehovorili. Samozrejme, oblaky tvrdohlavo zatieňovali slnko. Os 3072 do Trenčína som si teda počkal pod diaľničnou estakádou, a prekvapila ma ďalšia modrá, jedna z tých najkrajších, 363 136
Veľký most nad hlavou po ktorom sa preháňali autodomiešavače MAN som moc neobdivoval. Predsa len koľaje vedľa mňa vedúce malým mostíkom ponad miestnu rieku Jelšovanku sa mi videli krajšie. Presunul som sa teda po trati ešte o pár metrov ďalej a čakal na Os 3076 do Nového Mesta nad Váhom. Medzičasom som pocítil niečo hrejivé...to sa opäť na chvíľku ukázalo slnko cez dieru v oblakoch. Už som len dúfal, že chvíľku vydrží....a prianie sa splnilo. Keď som v diaľke zbadal opäť modrú mašinu, tak som až neveril vlastným očiam. Čo sa to robí? Inokedy človek má problém nájsť niečo modré a keď aj, tak je to Cargo. No sústredil som sa na prichádzajúci vlak. Na jeho čele sa vracala 362 011. Dostal som teda šancu na „reparát“ a myslím, že som ho zvládol.
Len čo prešiel osobák som za sebou začul IC511 Gorenje aj zo svojím reklamným vozňom, na čele s 363 107 - tak som sa mu rýchlo vypratal z cesty. Krátky pohľad ma však utvrdil v tom, že ešte niečo pôjde. Závory zostali dole a tak som striehol na potenciálny náklad. Ten sa po chvíli ukázal opäť s krásnou žiarivou dvojičkou 131 079 + 080
Slnko zvolilo zlatú strednú cestu, čiže ani pod mrakom, ani ostrý svit. Mne to neprekáža, ja fotím za každého počasia, ale na druhú stranu, po zime každý lúč poteší. Keďže tiene boli predsa len poznateľné, a takmer všade tam, kde som sa chcel postaviť, ostal som teda na tom istom mieste. To sa už pomaly blížil čas príchodu R608 Kúpele Lúčky. Ten sa ukázal celkom načas a na môj úžas, s modrou 362 004 . Tomu sa hovorí šťastie!
Premávka trocha utíchla a tak som si teda dal krátku prechádzku a vrátil som sa na Stred, kde som sa sústredili na posledné slnečné lúče. Do poslednej chvíle som dúfal, že sa ukáže na Ex126 Fatra, ktorý sa mal dostaviť o pár minút niečo výnimočné, ale nestalo sa tak. Do Prahy si to namierila obligátna 150 225, ktorá sa tu ukazuje pravidelne. Keďže však slnko doháňalo to schovávanie sa za oblakmi dosť intenzívne, potešilo ma aj táto mašinka.
Slnko pomaly klesalo za umelý horizont v podobe vysokej estakády diaľnice a tento kúsok trate ostal tak posledným miestom, kde dopadali ešte lúče slnka. Rozhodol som sa teda počkať na Os3752 do Púchova, kde sa cez pracovný deň objavujú košické 163-ky. Ešte tak nejaká zelená...Nestalo sa tak, a sériu klasických náterov pokazila prvá blonski mašina za dnešný deň, 163 051
Pomaly som sa poberal už preč, ale začul som ešte blížiaci sa R609 Aspirín. A takto vznikla ešte snímka Coca – Coly. Chvíľku po prejazde ostala tma, a slnečné lúče už ožarovali len diaľnicu, žeriavy a okolité hory.
A tak som sa dobrým pocitom pobral domov napísať tento článok, aby som sa s Vami podelil o toto poobedie, kde ako by sa zastavil na chvíľku čas, a nočná mora „blonski“ ostala zabudnutá...
Dovidenia nabudúce 
Text a fotografie : Martin Janíček©
spr: eminem
|
