Po vzhliadnutí prekrásnych fotografií od Duka a Eminema som nemal odvahu prezentovať svoje „ tiež „ pokusy o zachytenie trate v okolí Štrby a nádhernej scenérie ktorú dotvára okolie trate a Tatry. Nakoniec som sa rozhodol ,že to skúsim.
Ďalší výlet sa už niesol v znamení obdivovania a spoznávania prekrásnej trate v okolí Štrby .


Štrbské Pleso. Tu ešte vládla poriadna zima . Odfotil som si cestovný poriadok zubačky , nakúpil večeru a nasadám do zubačky. 
Ide sa na Štrbu. 


Možno nie najmodernejší , ale o to krajší stroj. 
A som tu. Štrba. Nemal som absolútne žiadnu predstavu kde začať , stanicu , trať ani jej okolie som vôbec nepoznal. A nieto ešte tie správne fotofleky – takže v úlohe absolútneho „ amatéranadšenca „ som sa nesmelo pustil po schodíkoch dolu do stanice.

Stál som tam ako magor s foťákom na krku a s otvorenou hubou som sa točil dokola , ľudia čo si ma všímali si museli myslieť svoje. Všetci sedeli na lavičkách a schodíkoch, len ja uprostred stanice na peróne , s výrazom malého chlapca ktorý dostal vytúženú hračku. Ale vláčiky a železnicu mám rád a ten pocit , že som tu mi nemohol nikto pokaziť , a jednoducho som si to vychutnával , čo si mysleli ostatní mi je jedno.

Môj prvý vlak , na moju škodu mašinka nie je zelená , ale červenobiela . 
Prišiel rýchlik , na postrku bola rakaňa. 
Pokus o zachytenie rýchlika , rakaňe a zubačky sa nepodaril. Možno nabudúce. 
Tak som si aspoň dokola pofotil rakaňu. 

Prechádza nákladný vlak vpredu dvojička , vzadu rakaňa. Keď chodím fotiť vláčiky , zvyknem si fotiť aj samotnú trať a jej okolie. Možno niekedy v budúcnosti to budú vzácne fotografie.

Dnes už vraj historické foto , tieto návestidlá už na tomto mieste nenájdete a mne sú sympatickejšie ako tieto nové hranaté. 
Nechcel som ísť ďalej , pretože som bol obmedzovaný len na vlastné nohy a hlavne zubačku a následne na spoj do Vyšných Hágov. Tak som si povedal , že tu počkám na vlaky , skúsim urobiť foto a pôjdem nazad. Najviac som sa tešil na dvojičky , za 2 hod čo som tu stál tak nešiel ani jeden nákladný vlak , čo je smutné.

Konečne krásna zelená mašinka . 
Blíži sa gorila . 
A mám ju presne tam kde som chcel. 
Osobák , tá červená ..... to mi sem nepasuje. 
Rúti sa rýchlik. 

Dokumentačné foto a môžem valiť na zubačku. 
Ale predsa na záver ešte jedna kráska, no povedzte - kto by jej odolal?
Môj prvý pešo výlet sa končí , plán je jasný zajtra návrat a skúsiť sa vybrať smerom na Poprad. Len škoda, že na presun mám len vlastné nohy , nepoznám terén ani tie vychytené fotofleky. Nabudúce to bude určite lepšie.
text a foto: marian007 spracoval: eminem
|