 Po Eminemovom odchode odišlo aj pekné počasie. Občas vyšlo aj slniečko, ale čoraz častejšie sa ukazovali oblaky prinášajúce zrážky. Na prírodu mala táto zmena zázračný účinok v podobe maliara, ktorému sa minuli všetky farby a ostala iba žltá a červená. Tak miešal a farbil....
Už ani rána nebývali to čo v prvé dni, ale pohľad to bol úchvatný. Samozrejme pokiaľ bol vôbec niečo vidno....
Pokiaľ nebolo, nevadilo, pretože hmla v údoliach väčšinou cez deň vystúpila a držala sa končiarov. Občas vykuklo slniečko.
Žiaľ, toto bolo na dlhý čas naposledy, čo zasvietilo slnko. Neodradilo ma to od výprav smerom od Štrby na východ i na západ. Dážď - nedážď príroda ja pekná v každej chvíli a dopravu to našťastie nezastaví. Zatiaľ. Aspoň v tieto štyri jesenné dni.
S týmto motívom sa stretneme ešte raz a odstup bude iba pár dní a jeden diel seriálu.
Príchod chladných dní avizuje prílet Rumburakov. I keď v Poprade ani nie
Cez víkend opäť prišiel Majo(zavináč), tak sme sa vybrali opäť fotiť.
Plán už nebol žiadny, podstatné bolo vyhnúť sa dažďu, čo sme skúšali na Štrbe:
V Štrbe to nebolo ono, dážď silnel od západu, tak sme sa vybrali na východ.
V Gánovciach (cigánovciach) nám vbehla do náručia Kokakola.
Tak sme sa vybrali do Spišského Štiavnika. Pešo samozrejme.
To nás už cestou dobehol dážď. Skúšal som teda, koľko ISO je ešte pozerateľných.
Citlivosť 1600 a takmer tma.
Premočený, ale dočkal som sa osobáku pevne rozhodnutý to pre tento deň zabaliť.
Deň ďalší - Východná opäť dážď, ale zaujímavé vlaky. Toto bol zmeškaný Košičan.
Východná - stanička maľovaná. Jeden od Bratislavy. Priznám sa, že sem ma dotiahla tá breza v pozadí.
Osobák zhora.
Opäť premočený sadám do osobáku.
Vo Važci nepršalo (zatiaľ) využil som to a vystúpil sa prejsť kúsok popri trati.Podarilo sa mi zachytiť posledné chvíle starého skladu.
IC405
R608
Deň posledný jesenný upršaný som strávil na Štrbe.
Na obednom IC404 som tajne očakával gorilu, ale márne. Tu ide viac o pozadie.
Čas po trinástej je ideálny. Každú chvíľu niečo ide. Aj R 605 po preprahu...
Chvíľu po ňom osobák.
Po ňom R608 ako na potvoru s gorilou. Nakoniec ale červenou, čo by zasa tak nevyniklo na pozadí.
Štrbský zárez s čistou dvojičkou.
A na záver jedna zubačka na "lome nivelety koľaje". To som ešte netušil, že ju vidím naposledy.
Potom prišiel utorok, s ním vetrík víchricou nazývaný a zrazu bolo všetko inak. Ale o tom v budúcej časti venovanej zime.
©Železnica.railnet.sk´2009; Duko
| 