 Keď som dostal poukaz na rekondičný pobyt do Tatranskej Polianky s termínom nástupu 4.X.2009, povedal som si, že na bajk to síce nebude, ale foťák dostane zabrať, keďže jeseň v tomto termíne práve začína naberať na svojej farebnej kráse. O tom, čo všetko sa dá prežiť za necelé dva týždne v Tatrách, som ani vo sne netušil a ani najstarší Tatranci nezažili.....
S Tomášom 362.001 sme boli dohodnutí už od leta, že počas týchto dvoch týždňov ma povodí po "jeho" miestečkách, ktoré som mal v úmysle navštíviť už dávno, ale z rôznych dôvodov z toho zišlo.
Na poslednú chvíľu som sa vzhľadom na mimoriadne teplé počasie rozhodol vziať aj bajk. Ráno v nedeľu sme sa s Majom(zavináčom) stretli pri vlaku 601 a vydali sa v ústrety letu, ktoré v Tatrách vládlo plnou silou. Trošku som bol sklamaný tým, že jeseň takmer nezačala, ale plán bol lákavý a tak ma to aj prestalo trápiť.
Prvý problém mi trošku vznikol s tým, že čo urobím s bajkom, keďže sme mali v úmysle pohybovať sa v úseku Východná - Kráľova Lehota, kde ani len chodníček neexistuje. Vďaka mimoriadne ústretovému prístupu pána výpravcu v Štrbe problém vlastne žiadny nebol.
O pár minút vchádza osobák do Východnej v ktorom sa vítame s rýchlymi esami Tomom a Jurajom. Vo Východnej nasledoval výsadok, a šprint odfotiť jeden z posledných zelených peršingov.
Vo výhľade som mal miestečko vzdialené asi kilometer od stanice, kde je krásny výhľad na Kriváň. Povedal som si: kilometer hore, kilometer dolu, nejakú hodinku pofotíme a ideme nazad. to som ešte netušil, že oproti týmto trom mojim spoločníkom je Pilkus iba začiatočník.
Čoskoro sme dorazili na mnou vyhliadnuté miesto. Výhľad je síce fascinujúci, ale uhol kompozície s vlakom absolútne nevyhovujúci.
Prešli okolo dva vlaky, ktoré ma iba utvrdili, že toto fakt nie je to pravé orechové. Tomáš s Jurajom aj Majom sa iba vyškierali, že to krajšie miesto je o kúsok nižšie. "Neboj nič, dva oblúky a jedna rovinka a sme tam..."
Po absolvovaní prvého sľúbeného úseku sa síce nejaké Tatry ukázali, ale nebolo to stále ono... 
Pohľad síce pekný, ale... Nasledovalo ďalšie ubezpečenie: "Neboj nič, dva oblúky a jedna rovinka a sme tam..." 
Proti slnku prechádza dvoma oblúkmi pred rovinkou ícéčko.
Po ďalších dvoch oblúkoch sa pohľad trošku vylepšil.
Kriváňu s dvojičkou to vcelku svedčalo.
Po známej vetičke: "Neboj nič, dva oblúky a jedna rovinka a sme tam..."
mi začínalo byť jasné, že pomaly to bude do Hrádku bližšie ako naspäť do Východnej. Nohy už začínali naznačovať, že na rekondičný pobyt je už najvyšší čas, ale kilometrická poloha si vyžadovala dlhší odklad. Navyše žalúdok si začínal pýtať svoje a už iba výraz "Neboj nič, dva oblúky a jedna rovinka a sme tam..." mi pripadal, že už musíme byť niekde pri Bratislave.
Bolo mi jasné že v tento deň uvidím aj Kráľovu Lehotu celkom zblízka.
Chalani sa konečne zastavili a začali vyberať špekáčiky. Nastal čas na dokumentačné foto. 
Toto je to pravé miesto s výhľadom, ktorý stojí za to!
"Neboj nič, dva oblúky a jedna rovinka a sme tam..." si budem dlho pamätať tak, ako toto krásne miesto z ktorého prinášam pár fotografií:
Pre začiatok jeden postrk. 
Obrázok patrí do rámika. 
IC 404 a náklad.
Nasledovalo ešte mnoho oblúkov a rovín do Kráľovej Lehoty, kde sme sa zdravili s Jonesom 
Zapadajúce slnko nám ponúklo ešte pár záberov. 
Po tejto túre som sa tešil na posteľ, ako malý chlapec. Keď som sa ráno zobudil, pohľad z okna ma vytiahol na bajk. Raňajky boli až 8:30, takže času bolo dosť.
Takto vyzerá letné Tatranské ráno piateho októbra pri teplote +16°C:
Pohľad z postele izby. 
Mesiac končil nočnú zmenu. 
Električky rozvážajú deti do škôl a ľudí do práce po rúbaniskách plných sladkých brusníc.(Danielov dom) 
Pod Smokovcami. 
Od Tatranskej Lomnice 
Poobede sme sa stretli s Eminemom(oranžová bodka vľavo), ktorý bol na Štrbskom Plese na školení a s ktorým sme vyrazili či vlastne vyrážali po ďalšie dni na fotovýpravy, To už je ale iný príbeh, ktorý porozpráva Eminem. Že sa bude na čo dívať, by Vám mohla naznačiť nasledujúca fotografia:
V ďalšom dieli sa budem venovať upršanej jeseni, ktorá trvala štyri dni a tiež stála za to
©Železnica.railnet.sk´2009; Duko
| 