 Je to tu. Prišiel čas, keď istá skupina ľudí ako ja, čo chodíme z práce okolo 18:00 hod si toho vonku už moc neužije. Ešte aj počasie sa akosi skoro zbláznilo. Veru dobre je sedieť pekne doma v teple. Prehrabával som sa vo svojich fotkách a narazil som na fotky môjho už -rozobratého koľajiska, ktoré som si zhotovil počas minuloročnej dovolenky okolo Vianoc.
Zoberte to ako tip na využitie dlhých zimných večerov i keď uznávam, takéto koníčky idú veľa do peňazí. Na modely vláčikov si ešte netrúfam, tak som odkázaný na ich kúpu. Prepáčte kvalitu foto a taktiež kvalitu koľajiska. Bola to amatérska práca- som blíženec a tým trpezlivosť nič nehovorí. Keď niečo chcem, chcem to mať hneď.
Jeden z mojich najobľubenejších strojov... 
Okuliarnik pod Tatrami... 
,,Mária" odpočíva v staničke... 
Žeby R Bojnice ? 
Čo by to bolo za koľajisko, keby nemalo tunel... 
A malo aj vinohrad... 
A tiež výhybňu... 
Premávali na ňom ťažké uhoľné vlaky... 
Niekde na horách... 
Stiesnené priestory... 
,,Mária" ide do ZH... 
Sergej prechádza Kamenicami... 
Aj druhý opúšťa stanicu... 
Po západe slnka, alebo žiarovky 
Moji milášikovia... 
Pózujeme... 
Hm...takú octáviu som mal, potom mi ju čmajzli... 
Zatiaľ posledný prírastok 751.062 
Sám mám v pláne znovu niečo stavať, niečo na spôsob modulov. A samozrejme ako iní modelári, netrpezlivo očakávam príchod okuliarnika od fi. Roco na trh.
Text a foto: festo
| 