 Druhý septembrový víkend som mal s kolegom už dávno vopred poznačený v kalendári a zarezervovaný pre zvolenskú Grand Prix parných rušňov a sprievodné podujatia.
Staré príslovie, ktoré hovorí: „Človek mieni, Pánboh mení“, bohužiaľ znova raz ukázalo svoju silu a po presnejšej modifikácii „strojmajster mení“ bolo o víkendový program razom postarané.
Keď som v sobotu značne rozladený strkal s rakaňou 183.007 na Štrbu nákladné vlaky, netušil som, akú vzácnu návštevu budem o deň neskôr na týchto miestach vítať a fotiť.
Zamračené nedeľné ráno ma vyrušil Dušanov strohý telefonát, po ktorom som vyskočil ako zelektrizovaný.
U peršingofila, akým som ja, vyvolalo nasadenie prototypovej tyristorky na obrat R 603 - R 612 stav maximálnej šotopohotovosti a vzrušenia.
Hneď na to som si dal túto, stále dosť neuveriteľnú informáciu, overiť u otca, výpravcu vlakov, v elektronickom systéme PIS. Po pozitívnej odpovedi som zaraz vedel čo so zbabraným víkendom.
Praotec peršingov vyrobený v roku 1980 počas svojho života priam nepatril medzi ktovieakých svetobežníkov, po prototypovej skúšobnej prevádzke v jihlavskom depe sa neskôr udomácnil v DKV Brno, kde dlhé roky spolu s druhým prototypom slúžil ako miestna „dispečerka“, vďaka čomu ďalej od chalupy vychádzal skôr len sporadicky. Situácia s jeho nasadením sa výraznejšie zmenila po rozdelení unitárnych Českých Dráh na osobného a nákladného dopravcu, pričom oba prototypy pripadli osobnej doprave.
Grafikon 2008/09 už párkrát predtým priniesol na sever a východ Slovenska zaujímavé spestrenia, kedy kvôli meškaniu vlaku EuroNight Metropol došlo v Bratislave k zámene hnacích vozidiel medzi vlakom EX 132 Devín a rýchlikom R 603 Čingov, kde na EX 132 je nasadený slovenský rušeň väčšinou z R 603, ktorý má neskorší odchod.
Obdobná súhra náhod 13.septebmra zaviala prototyp 363.001 na miesta, kde doposiaľ pravdepodobne nikdy nebol.
Bohužiaľ, Tatry, popod ktoré mala mašinka pri zdolávaní Štrbskej rampy prechádzať, majú jednu nepeknú vlastnosť. Rady sa pri VIP návštevách hanblivo kryjú za hmly a dažďové mračná; či tu už bola naposledy kráľovná britská, scenár sa opakoval aj v prípade návštevy kráľa tyristoriek. Kvôli tejto objektívnej príčine sa aj napriek zbožnému prianiu rýchlym esám nezdarilo zvečniť prvé pomalé eso s kulisou majestátnych štítov našich veľhôr. Dosť na tom, rušeň sme sa snažili zdokumentovať ako sa najlepšie dalo, s ohľadom na blízkosť atraktívnych lokalít sme aj napriek počasiu a možno kvôli nemu, volili aspoň dokumentačne nafotiť túto zaujímavú mašinu na miestach, ktoré sú aj bez obvyklej kulisy Tatier práve vďaka nej medzi fotičmi veľmi dobre známe.
Záverom mi ostáva so spokojnosťou konštatovať, že zdanlivo pokazený víkend mal pre nás bezpochyby rozhodne vyššiu hodnotu, ako by tomu bolo, ak by sa zdaril pôvodný program.
Veď prototypové eso na domácej pôde sa prvýkrát víta iba raz.
Text a foto: Tomáš Chovanec a Juraj Bartoněk
Sprc: festo
|
