Zabudnutá storočnica trate 142 Zbehy – Radošina

Dátum 09.10.2009 0:00:00 | Kategória: Reportáže zo Slovenska

 Konečne mám pár dní dovolenku a môžem si splniť zopár plánov, ktoré som si na tento rok naplánoval. Jedným z plánov  bol aj malý cyklovýlet  v okolí zabudnutej lokálky 142 Zbehy – Radošina. Nemám to z domu ďaleko a ako som rátal , urobiť za deň 62 km na biku , pri mojej opäť mizernej kondícií by nemalo byť až taký problém...


         

     Hneď na úvod, by som rád upozornil čitateľov, že reportáž je vyskladaná z rôznych fotografií, fotených v rôznom období. Potreboval som ju ešte trošku okoreniť.
    Je čosi po pol siedmej ráno a ja sa vyberám na cestu. Prvé čo sa mi trošku nepozdávalo, bol príchod Pn od Zbehov do Alekšiniec – cez deň Pn , to je fakt rarita.

Prejdem zopár prvých stovák metrov a počujem v rannom tichu , ako odchádza rýchlik Vtáčnik zo Zbehov. Foto 750.238 musí byť,  aj keď sa trochu rozmazalo...

   Stále váham, vybrať sa do Zbehov po poľných cestách pri trati cez rybníky, Andač, alebo ísť normálne po asfaltke. Zvíťazila asfaltka, stačil jeden krok do trávy. Bola riadna rosa.  Nad Zbehami mi zaletí pohľad kam sa dnes preveziem. ,,Odtálto, až hentam pod ten kopec´´ ako sa u nás ,,slandžovo´´ hovorí...

A som v Zbehoch. V stanici ma prekvapilo ďalšie Pn s cibulákmi ťahané dvoma 751. Urobím si zopár záberov, vyčkám na príchod, odchod ranných osobných vlakov. Náhoda je blbec, stretávam sa s kolegom ,, fotičom´´ ottermanom.  Pričom zisťujem , že sme aj bývalí kolegovia z niekdajšej práce. Deň sa teda začal úspešne. V Zbehoch si ešte počkám pre moju zvedavosť na Zr Tirnaviu a potom konečne vpred – smer Radošina...

 Na trati 140,141 je to teraz v celku zaujímavé. Jazdia tu odklony pre výluku trate Prievidza – Horná Štubňa

 Na Tirnávií cica 750.198

     Trať Zbehy  - Radošina bola postavená spoločnosťou Miestnej železnice Nitra – Radošina     a prevádzka na nej bola spustená 26.11. 1909. Tento rok teda oslávi 100 rokov.  Na trati narazíte na 11 železničných staníc / zastávok/, ktoré si postupne predstavíme. Trať má dĺžku 24,8 km. Kilometrovníky však začínajú v stanici Lužianky.  Osobná doprava bola zabezpečovaná mot. vozňami rady 810 . V minulosti tu pravidelne jazdili osobné vlaky na čele s T 444.1, neskôr T 466. Osobná doprava bola zrušená 2.2. 2003, tak ako aj  na iných mnohých lokálkach na Slovensku.  Dnes sem nepravidelne zájde manipulák na čele s 751,742, nedávno ešte s rušnami  720.

Foto: archív festo

Začíname teda v Zbehoch / km 3,849/

 Budova je z roku 1941.



 Na stanici je plechová búda, kde si zamestnanci blízkeho priemyselného parku v Čabe nechávajú bicykle.  Možno by nebolo od veci zvážiť aspoň jednu 810, ktorá by ráno a poobede zašla aspoň do Čabu ...

Stanica má aj pamätníček, žiaľ už riadne zarastený – rozpadajúcu sa drezinu Tatra. foto: otterman

Opustím stanicu a vyberiem sa po chodníčku vedľa trati do Čabu...

 Nikoho nikde, iba otterman  kráča do roboty...

Míňam vchodové mech. návestidlo

Túlavá vchádza do Zbehov, foto: otterman

Most cez potok Radošina. Vlak si tu odfotím asi ťažko, tak aspoň môjho dvojkolesového spoločníka...

Okolo mech. predzvesti iba preletím – foto: otterman

 Za plotom agrochemického podniku v Čabe si pod striežkou drieme prasiatko – posledný mohykán tejto trate...

 Keď sem zablúdi manipulák – foto: otterman

A sme  na zástavke a nákladisku Čab – Sila. /km 5,070/. Zastávka je už v dezolátnom stave. Vychádza odtiaľto vlečka do spomínaného agrochemického podniku, vďaka ktorej je ešte na tejto zastávke aký – taký život  a vlečka do objektu Ceram Čab – žiaľ táto, ako sa zdá to má už za sebou...

Vandali si už zgustli...

Pohľad dnu...foto : otterman

 Vlečka vďaka ktorej to tu ešte žije: foto otterman

Sem vlak už asi nezablúdi... foto: otterman

Do Čabu, vlastne až do N. Sadov sa dostanete pekne popri trati po poľných cestách a chodníčkoch...

Zastávka Čab – Sila / km  6,724 / . Všetko okolo zastávky pekne vykosené, akoby tu denne premávali osobné vlaky. Vnútri trochu bodrel, ale zastávka je pekne zachovaná...

 Radosť pozrieť, ešte aj záchody sú zachované...

Stanica Nové Sady /km 7,820 /  Budova stanice je obývaná, čo jej veľmi prospieva. Kedysi tu križovali osobné vlaky.  Je to ideálna stanica, ako podklad pre modelovú železnicu. Na stanici sa ešte nakladá – aj dnes tu nakladajú pletivá firmy Retic.

Všade čisto, pekná udržiavaná predzáhradka...

Keď sem zablúdi túlavá...

 Nad stanicou je nádherný rímsko – katolícky kostol, ktorého vežu je vidno zďaleka...

Úsek trate N.Sady – M. Zálužie...

Zastávka Malé Zálužie /km 10,444/  - opäť obývaná budova a vcelku zachovalá. Do roku 1948 sa volala Ujlaček. Tento názov dediny sa medzi ľuďmi používa dodnes.

 Majú tu hafana, ktorý stále šteká,  poďme teda ďalej...

Trať niekoľko krát križuje s cestou Piešťany - Nitra. Nikde nenájdete žiadne zabezpečovacie zariadenie na priecestí , iba klasické kríže...

 Najznámejšie miesto na trati pre fotografov...

Zastávka a nákladisko Kapince / km 11,740 /   - budova obývaná , veľmi zachovalá .  Dve koľaje  - osadený červený terč. Aj tu kedysi križovali osobné vlaky. Ak sa dobre pamätám, jedna koľaj je už vytrhaná...

Na čo kedysi slúžila táto budova pri priecestí?  Bol to domček závorára, výhybkára, alebo sklad...

 Od cesty po budovu zastávky si to domáci pán kosí...

 Nápis už ani nevidno, tak ho stromy prekryli...

Lavička schovaná pod stromom...idylka lokáliek...

Túlavá na traťovom úseku Biskupová – Kapince

Zastávka Biskupová /km 13,450/  - do roku 1926 Biskupice nad Nitrou. Tu sa zdržíme iba krátko. Nie je tu čo obdivovať. Zastávka je podľa mňa ideálne situovaná – v strede krásnej dedinky, kde vyrastajú krásne nové domčeky...

 Pohľad na zastávku v silnom protisvetle

 Kým nespadne omietka, nápis nezmizne

Zastávka a nákladisko Malé Ripňany / km 15,031 / – do roku 1924 bola stanica. Budova je síce obývaná , ale  k svetu teda nevyzerá. Jedna koľaj je vytrhaná , na ďalšej je červený terč.

 Aj tu som bol v pozornosti dvoch bundášov...

Pozostatky nakladacej rampy...

V tej vysokej zeline na ľavo sa skrýva koľaj...

                                                Túlavá medzi Veľkými a Malými Ripňanmi...

Stanica Veľké Ripňany / km 17,749 / - staničná budova riadne schátraná. Občas sa tu nakladá obilie.

Táto stanička to už má pravdepodobne za sebou, škoda jej...

Koľko mi to ukazovalo na tachometri – 120 km/hod

Zastávka Behynce / km 20,035/  - malá , ale veľmi pekná dedinka – železničná zastávka je plechová, ako autobusová zastávka. Vraj keď sa postavila trať, bola tu pekná dopravňa.

Pekne nám to hrdzavie...

 Na začiatku dedinky je ranč – Duko by sa určite potešil

 Túlavá v Behynciach

Stanica Radošina / km 24,049 / Konečná.  Jedna z najkrajších lokálkových staníc na Slovensku.  V medzivojnovom období, teda vlastne už za Uhorska sa plánovalo prepojenie trate s Piešťanmi. Musel by sa však vybudovať 1,5 km tunel cez pohorie Považského Inovca. Zo stanice viedla aj vlečka do kameňolomu, tá je už však zrušená. Stanica mala točňu, tá bola demontovaná a znovu inštalovaná v poľnohospodárskom múzeu v Nitre. Je tu ešte ako tak zachovalá výhrevňa v ktorej sídli súkromná firma. Už dlhšie je však na časti vyhorená strecha , ktorú nemá kto opraviť.  V stanici sa občas nakladá drevo a vozia sa sem nové traktory do predajne za dedinou.

 Budova je opustená, okná vybité...

 Aj tu mali kedysi zámoček...

 Túlavá v Radošine

 Budova výhrevne...

Tam kdesi v húštinách je koniec trate...

Keby som sa neosviežil dobrou jadranskou zmrzlinou pri konci trate, ani by som si nevšimol krásne zrekonštruovaný železničiarsky domček vedľa stanice...


Čo dodať na záver. Pochybujem, že by sa tu ešte niekedy obnovila osobná doprava. Údolie Radošiny sa síce rozvíja, obce sa rozrastajú a zástavky a stanice sú relatívne situované do centier obcí. Otázne je či by sa ešte niekto trmácal 60 km/hod , v staniciach väčšinou 40 km/hod v nejakej 810. Záleží to iba od toho, či bude v Nitre dostatok pracovných príležitostí , aby sa Nitra opäť stala spádovým mestom pre túto oblasť.  Niekedy som čítal na istej internetovej stránke, že MDC prijíma návrhy / námety/ na jazdy hist. vozidiel. Za pokus by stálo možno zorganizovať akési vínobranie do Radošiny. Po mojich posledných ochutnávkach vína od tunajšieho výrobcu, treba uznať, že to vedia a majú aj výborné pivnice, ktoré sú neďaleko od stanice. Veď radošinské víno končilo aj na stoloch anglickej kráľovnej.

Text : festo
Foto:  festo, otterman





Článok zverejnený na Železničný.net
https://www.zeleznicny.net

URL tohoto článku je:
https://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=416