 HRBATÁ – to je ten krásny 68 kilometrov dlhý úsek železnice medzi Trnavou a Kútmi. Na trati sa najčastejšie stretnete s rýchlostníkmi 60 až 80 km/hod. Hrbatá svoju prezývku získala vďaka nespočetným oblúkom, 10°% stúpaním v úseku Smolenice - kilometer 27 a následným 11°% klesaním v úseku kilometer 27 - Jablonica.
Na vrchole tohto stúpania trať tunelom dlhým 1 kilometer pretína hrebeň Malých Karpát, ktoré sú charakteristické mohutnými bukovými a dubovými lesmi.
Hádam preto, sú tak pomenované aj dve výhybne Buková a Dúbrava, každá na opačnom úpätí pohoria. Prečo sa tento priesmyk Malých Karpát, ktorým vedie súbežne železnica aj dôležitá komunikácia nazýva Biela Hora, to sa mi zistiť nepodarilo. 
Sláva tejto trate už dávno zašla. Jej hlavný zmysel do roku 1989 spočíval v odľahčení obrovských tokov tovarov na koridore Kúty – Bratislava - Štúrovo. Po tomto roku množstvo vlakov z roka na rok rapídne ubúdalo. Po vzniku Slovenska bola zrušená aj postrková služba. Z Jablonice z dôvodu vozby ťažkých uhoľných vlakov z Čiech vytláčala do kopca laminátka. Zo Smoleníc na tlačenie ľahších vlakov postačovala žehlička. Napriek menšiemu počtu vlakov bol koľajový zvršok zrekonštruovaný a je naďalej vzorne udržiavaný. Vzhľadom k predošlým skúsenostiam z tunelovania sme sa rozhodli, detailnejšie preskúmať, medzistaničný úsek medzi výhybňami Buková a Dúbrava. 
Buková - „Festo trošku spomaľ, tu odbočíme z hlavnej cesty doľava na poľnú , odparkujeme auto vedľa staničnej budovy. Aha, výpravcu nieto, ale hore na poschodí určite niekto býva.“ 
„Pozri festo, výhybňa je v podstate zrušená a okrem výhybiek zdemontovali aj trolej. No neviem či sa mi dnes nejakého vlaku aj dočkáme.“ 
„Eminem – bacha, rýchle foť ide vlak! Super úlovok. No vidíš, ty si bol taký pesimista! Sme tu desať minút a hneď BRKS – laminátka.“ 
„Pozor na smradľavé nálože!!!“ 
„Mne to pripomína Černobyľ. Akoby tu zastal čas.“ 
„Festo pozri do toho CP! Fíha o dve minúty je tu. Ty tu zostaň a ja skúsim dobehnúť k portálu.“ 
„Prepáč, nestihol som to.“ 
„A to mi chýbal len takýto kúsok.“ 
„Taký krásny záber to mohol byť z toho južného portálu!“ 
„Ty festo, nezastavuj sa tu, poďme rýchle ďalej, ten oblúk vyzerá nepríjemne.“ 
„Fotku ti spravím o kus ďalej.“ 
„Vieš čo festo?: v tej tme sa zle fotí, ja radšej zažnem svetlo.“ 
„No fajn, a nie je toto náhodou prvá tunelová fotografia laminátky?“ 
„Ty eminem, som sklamaný, ani na severnom portáli sa nenachádza letopočet.“ 
„Aj tu na Dúbrave je výpravca asi na dovolenke a služobný byt je tiež prázdny.“ 
„Sleduj to! Na rozdiel od Bukovej je tu všetko funkčné, zhlavie, návestidlá a aj trolej.“ 
„Festo, poď pozrieme dnu. Ten výhybkárov hrad si si všimol? Na budúci rok ho možno nenájdeme.“ 
„Tak čo váhaš? Poď si skúsiť ten pocit nostalgie. Možno za rok za dva nebude miesta, kam pre ten pocit vojsť. Buď to zbúrajú alebo rozkradnú.“ 
„Tu je ten deň, kedy sa tu zastavil čas. A ozaj koľko je vlastne hodín? Uf - treba ísť späť .“ 
„Počuješ? To je vlak alebo kamión? Ale veď osobák má ísť až za desať minút! Bacha - BRKSáci idú! Ako dobre že idú do kopca.“ 
„No ukáž ktorá fotka toho osobáku je krajšia? Tá z mosta alebo pod mostom? 
„Je to síce v protisvetle, ale keď už som tu tak to skúsim. Nemať pantograf na hrbatej v zbierke by bol hriech.“ 
„Ja ho skúsim radšej odzadu po svetle, veď našťastie u pantografu je to jedno, ktorý koniec fotíš. Štartuj! Ideme domov.“ 
„Festo zastav, na predzvesti v Boleráze bola zelená, možno pôjde niečo zaujímavé.“ 
„Eminem foť! Snáď to stihneš. Máš?“ „Mám, len škoda že v Šelpiciach ide do odbočky a asi tu zostane stáť. Mohli sme ho prenasledovať až po Trnavu.“ Na dnes by stačilo. Kam to bude na budúce?
Text: eminem
Foto: festo, eminem
Sprc: festo
| 