 Nie je to tak dávno, čo sme sa rozlúčili s poslednou pamätníčkou unifikovaného náteru ČSD 363.137, na ktorej "laku" bolo vidno, že si toho pamätá skutočne veľa. V zápätí sa však objavila jej staršia sestra, ktorej lak už prešiel "Redizajnom" avšak jej šerednosť sa od dažďa k dažďu zvýrazňuje čoraz viac a nepomáha ani to, že náter previedla firma s certifikátom kvality ISO9001.
A tak dnes možno začať skutočne pochybovať o tom, za akých okolností sa príslušný certifikát udeľuje, keďže s "kvalitou" práce sa cestujúci stretávajú denne či už v lepšej podobe zmeškaných vlakov, alebo v horšej podobe odrieknutých vlakov z dôvodu nedostatku prevádzkyschopných vozidiel. Keďže ZSSK Cargo je výhradným opravcom a zhotoviteľom predmetného laku, posúďte sami, či je ISO9001 výsledkom kvality vykonaných služieb pre zákazníka. 
Čo sa to blíži za "čudo" žiaraiace všetkými farbami? Už z diaľky vidno, že farba nie je celkom kóšer.
Tabuľka s údajmi o laku hovorí, že už síce je po záruke i o tom akí odborníci ho robili, žiaľ nemožno veriť tomu, že bola dodržaná technológia pre lak II. PUR. 
Polyuretánová farba nieje vodová farbička. Táto však vo vode rozpustná je. 
Železničná spoločnosť Slovensko za tento "žartík" zaplatila niekoľko stotisíc korún.
Ešte zopár dažďov a budeme mať prvú tyristorku s náterom "Kakadu"
Ostatné snímky nepotrebujú komentár. Posúďte sami:
©Železnica.railnet´2009
|
