 Hovorí sa, že dve veci naraz sa nedajú robiť dobre. Napriek tomu som sa počas splavovania rieky Lužnice pokúsil pre Vás pripraviť zopár záberov. Niektoré z nich sú charakteristické zachytením viacerých typov dopravných prostriedkov, čo pre tieto stránky vôbec nieje typické.
Nie každý kemp sa nachádzal v blízkosti železničnej stanice a nie vždy bol dostatok času aj na fotenie. Ale stanicu Veselí nad Lužnicí som si nemohol nechať ujsť.
Pri čakaní na EC z Wiedne do Prahy som si detailnejšie prezrel aj tento staničný hrad. Podľa množstva buriny je jasné, že automatizácia pokročila aj v Čechách a staniční zamestnanci boli prepustení. 
Tajne som dúfal že na EC-čku prifrčí Taurus ale bol som sklamaný špinavým esom. Laminátku v depe asi tiež umýva len dážď. 
Pri fotení pre Slovákov dosť netypickej modrej laminátky vo Veselí nad Lužnicí som si zaspomínal na časy minulé, kedy sme vozili slovenské laminátky na „strednú“ opravu do Českých Veleníc. Tento stroj vyzeral akoby priamo vyšiel z výrobného pásu. Škoda že len zvonku. 
A kedže modrá je dobrá, tak moje oko potešila aj táto modrá „dvojsystémová“ žehlička ktorá priviezla osobný vlak z Jihlavy. 
Frekvencia spojov bola celkom slušná, takže konkurenčný druh dopravy nebolo potrebné využiť. 
Aby bola sada mašín kompletná, tak som ulovil aj plecháč na rýchliku Brno-Plzeň. 
Tajne som dúfal že sa mi podarí záber s „očným klamom“ posunujúcich dvojičiek tranzistorov s osobnou súpravou. Bohužiaľ som to špatne odhadol a tranzistor sa nezmestil. Dymiaca 742-ka ťahala nákladné SAV-ky plné kameňa skryté za osobnou súpravou. 
A to sme sa už presunuli do mesta Tábor kde som si vzhľadom na bezvetrie asi hodinu brúsil zuby na foto alá-Bobinka a vlak Bechyně-Tábor stále neprichádzal. 
Stačila chvíľka nepozornosti a takto to dopadlo. Keby som mal dva fotoaparáty, tak by som od zlosti jeden určite zahodil do vody. To čo chcelo byť zachytené uvidíme ešte neskoršie. 
Ako sme sa blížili ku kúpeľnému mestečku Bechyně, tak sa pokazilo počasie. Evidentne to nikomu nevadilo. Keď som videl tento most, nemohol som uveriť že ho postavilo 400 robotníkov v rokoch 1926-1928. Ako dlho by to trvalo dnes? Jedná sa o most Dúha na tej istej trati Tábor-Bechyně. Je výnimočný a hádam aj v Európe jedinečný tým, že autá aj vlaky jazdia po spoločnej mostovke. Nádeje na idúci vlak som si po minulých skúsenostiach ani nerobil. 
Svoj objektív som preto zameriaval na kamaráta skákajúceho dolu vodopádom. Kamaráta síce v spenenej vode nevidno ale za to mi pekne do záberu vošlo toto historické vozidlo. 
Kto by z Vás od radosti neskočil do vody? 
Po skončení splavovania som si pochopiteľne musel nájsť čas na to, aby som to išiel preskúmať na most. Keď som sa autom blížil k mostu videl som skupinku zúrivo pobehujúcich vlaky - neťákov a bolo mi jasné že som tu práve včas. 
Tie obmedzenia hmotnosti pôsobia dosť smiešne. Len žehlička váži 80 ton. Aj ten rýchlostník vyzerá zvláštne - ani pre vlak, ani pre auto. 
Tak ako súbežne išli po moste aj autá a vlak, tak aj ja som napriek dažďu súbežne šoféroval a fotil alá - festo. Vyhláška hovorí len o zákaze telefonovania, jedenia a fajčenia. O fotení sa tam nič nepíše. 
Dážď - nedážď, pri prehliadke mesta Bechyně som našiel takýto super fotoflek. A mal som šťastie. Po obehnutí súpravy žehličkou sa ten istý vlak vracal do Tábora. Naše slovenské bloncky súpravy by vynikali viacej. 
Som presvedčený, že sa sem ešte niekedy vrátim, či už pofotiť železničné krásky alebo nazberať košík plný dubákov alebo čučoriedok. Na to mi tento krát skutočne nezostal čas.
Dovidenia na Lužnici priatelia.
Text a foto: eminem
Sprc: festo
| 