 Stretávky spolužiakov zo strednej školy sú v dnešnej dobe bežnou záležitosťou. Našej triede IV-E2 sa nikdy nepodarilo stretnúť. Ale našej jedinej triednej spolužiacko-rušňovodičskej partii Karol, Marián, Jano a ja ktorá zostala verná tejto práci počas 22 rokov sa podarilo stretnúť na chate na Remate.
Strávili sme tam príjemné dva dni. Ako inak za prítomnosti vláčikov. Nemám ambície dokonale zadokumentovať všetky krásy trate Handlová-Remata-Sklené, skôr som chcel vzbudiť pozornosť z radov profesionálnych fotografov aby navštívili aj tento kút Slovenska a nemusela táto trať po Harmanci, Strečne a Telgárte hrať až štvrté husle. Veď Čremošné a Horná Štubňa je odtiaľto iba na skok. Dajú sa tu tiež spraviť nádherné zábery.
My sme sa vybrali prvý deň pešo na úsek Remata-Sklené. Rušňovodiči pracujúci na juhozápade zas tak často cez tunely nejazdia, preto vznikla myšlienka vyskúšať si raz „zatunelovať“ ako pochôdzkári. 
Najskôr sme trénovali na dvoch krátkych tuneloch ktoré sme prešli priamo ako nôž maslom.
Vybavení skúsenosťami a po kontrole najnutnejšej výbavy sme o chvíľu stáli pred Rematovím portálom takmer 4km dlhého tunela. Upršané počasie a túžba zostať na túre suchým nám dodalo odvahy skrátiť si cestu do Skleného tunelom. 
Po pol kilometri chôdze som sa pokúšal zdokumentovať prejdený úsek ale prvé krôčiky školy fotenia v tme ma naučili že bez poriadnej bleskovej aparatúry býva kvalita záberov nulová. Ale aspoň úsmev a dobrá nálada sa mi podarila zvečniť. Pretože som sa fotenia nechcel vzdať, podarilo sa mi pre Vás urobiť ešte pár záberov tmy. 
Toto je jeden z výklenkov ktorý sa podstatne odlišoval od ostatných. Bola to vlastne akási bočná chodba dlhá minimálne 10 metrov na 90% zahádzaná štrkom a kameňmi. Chodba nevyzerala byť zavalená a to že ju zaplnila ľudská ruka nás utvrdilo v tom že asi dačo skrýva. Čo, to sa pokúsime zistiť nabudúce s jaskyniarskou výstrojou. Inak moji predkovia spomínali že za bývalého režimu sa šuškalo, že tento tunel slúžil aj na vojenské účely. Niečo na tom musí byť pretože časti vymúrovky sú miestami odlišné. Neviem, možno to súvisí s rozdielnosťou geomorfológie. Nechajme dohady a poďme k faktom. 
O kilometer ďalej sme objavili túto stále funkčnú vetraciu šachtu ktorá stratila svoje opodstatnenie zánikom parnej trakcie. Na fotografii je dno šachty o priemere cca.4 metre. 
Takýto pohľad sa Vám naskytne ak sa z dna vetracej šachty pozriete hore na svet. Je to ako studňa na Trenčanskom hrade zhruba 30 metrov hlboko-vysoká. Nabudúce sa pokúsime nájsť aj opačný koniec diery. 
Na ďalšom zábere tmy som sa pokúšal zvečniť Bagetu zo Skleného. Tretie „pozičné svetlo“ je asi 2km vzdialený východ v podstate priameho tunela. 
Bageta idúca z Handlovej, 
a jej koncové svetlá. 
Len čo sme opustili tunel vyrútili sa na nás Bardotky. Poviem Vám, že uhýbať sa vlakom v tuneli je jednoduhšie, lebo ho počujete oveľa skôr. Ďakujeme vodičom HDV za sympatický pozdrav. Asi nám na očiach videli že sme kolegovia. 
Bardotky sa mi podarilo cvaknúť ešte aj zozadu pri vjazde do Skleného portálu. 
Za predzvesťou do Skleného môžete vzhliadnuť celkom zaujímavý poľnohospodársky viadukt svojím tvarom pripomínajúci Štrbské pleso alebo Donovaly. 
Staničná budova nás príjemne prekvapila svojou úplne novou fasádou a dokonca aj pár cestujúcimi. 
Pre porovnanie prikladám foto z minulého roka, kedy to na stanici vyzeralo ako tesne pred likvidáciou. 
A to už vchádza Bagetka ktorá nás zavezie nazad na Rematu. 
Nazeranie pod sukne? Profesionálna deformácia? Áno, pred každou jazdou treba dôkladne skontrolovať stav pojazdu. Bez toho správny rušňovodič nenasadne. 
Po vystúpení na Remate Bagetka pokračuje cez ďalšie tunely do Handlovej 
Prechádza cez takéto prírodné scenérie, ktoré boli naším cieľom pešej turistiky na druhý deň, keď sme sa vybrali na úsek Remata-Handlová. Počúvať mp3 prehrávač v týchto oblúkoch by som nedoporučoval. 
Vlaky jazdili pomenej ako včera, preto som sa uspokojil aj s traťovákmi. 
Na tomto kopci nad tunelom som si robil zálusk na foto do kategórie panoráma ale nemal som dostatočnú trpezlivosť. Dole je vidieť staničné osvetlenie bývalej výhybne „Pstruháre“. 
Keď nemá človek dostatočnú trpezlivosť na fotenie panorám, následne je nútený robiť fotografie na výhybni v štýle „kvetinová záhrada“. 
Po príchode do Handlovej nasledovalo povinné fotenie banského priemyslu a zdokumentovanie 
znova len osobnej prepravy. Z Handlovej sme sa odvážali trošku sklamaní, pretože sme predpokladali, že si tam pozrieme aj nákladné mašinky. V Handlovej to znie nelogicky ale uhlie sa tu nenakladalo. 
Asi sme výborní spoločníci keď sympatická vlakvedúca s nami špásovala pokrikovaním okrídlenej vety: „Nestavíme-máme spoždění“. Našťastie vodič HDV s kamennou tvárou a zváračskými okuliarmi nápadne podobný Pilkusovi si plnil poctivo funkčné povinnosti a zastavil aj na zástavke Remata a umožnil nám vystúpiť. 
Pre dobrý pocit som si veselé vozidlo zvečnil aj zozadu na Rematskom moste. Pôvodne som ho chcel cvaknúť zospodu ale 
pri pohľade z dola na uvedený most som dostával záchvaty šialenstva! Kto tam len natiahol ten blbý kábel?! Čakať a fotiť vlak tu by bol asi zabitý čas. Kábel sa síce dá softvérovo vymazať ale mne robí problém aj orezanie fotografie. 
Človek by neveril aké vyčerpávajúce može byť fotenie. Chvíľu si nestrážim fotoaparát a Jano pokračuje vo fotografovaní. 
Hadlová ako na dlani. Dovidenia o rok na Remate priatelia! text a foto: eminem
sprc: festo
| 