Je o mne všeobecne známe, že ma zahraničné železnice a vozidláveľmi nelákajú a radšej sa „motám“ doma po Slovensku, či občas susednom Česku. Často som hovoril, že keď nepoznám aspoň trochu históriu trate či vozidiel, tak neviem, kam ísť, z čoho sa radovať, na čo sa zamerať...

Viac krát mi ukazovali fotografie zo Semmeringu a hovorili, že sa tam oplatí vycestovať, ako je tam krásne, koľko vlakov tam chodí..., no, opísali mi to tak krásne, až ma asi „ zblbli“ a tak som asi v slabej chvíľke povedal, že možno sa tam raz s nimi vyberiem. Čas neúprosne odkrajoval týždne a mesiace, až po častých telefonátoch som teda dal slovo „chlapa“, nevediac čo ma čaká,že v sobotu 16.mája 2009 idem s Boccom a Theom určite na Semmering.

Stretnutie sme si dali o piatej ráno na bratislavskej hlavnej stanici s tým, že Theo príde vlakom od Kútov, Bocco od Nových Zámkov. Ešte doma, keď som si dával rannú kávičku mi zazvonil mobil a ozval sa kto iný – Bocco, že zmeškal vlak. Už som sa hlboko nadýchol, že mu namiesto zaželania dobrého rána poviem pár „pekných“ chlapských slov, ale kým som niečo povedal, oznámil mi, že nás bude čakať v žst.Bratislava ÚNS... No dobre teda, Theo prišiel bez problémov, prešli sme na ÚNS, odkiaľ samohla začať cesta...

Pre tých, kto by sa na Semmering mal záujem vybrať z Bratislavy svojim autom, prinášam trasu, ktorú sme zvoli my. Nie je síce najrýchlejšia, ale chýba na nej hustá cestná premávka, čo ocení zaiste každý vodič. Pred vjazdom do Rakúska si treba uvedomiť, že rýchlosť v uzavretej obci je 50, mimo nej 100 km/h, obmedzenie rýchlosti je vždy ukončené dopravnou značkou, podobne ako koniec obce – na opačnej strane komunikácie. Takže cesta bola nasledovná : Z Bratislavysme prešli Petržalkou a starou cestou cez Jarovce do Kittsee, tu vyšli na cestu 307 do Gattendorfu. Musím podotknúť, že číselne sú tu cesty značené naozaj výborne a vďaka nim prídete bez zablúdenia do svojho cieľa. V Gattendorfe na kruhovom objazde odbočíte vpravo a pokračujete cestou číslo 10 cez Parndorf až do Bruck a.d.Leitha. Pred koncom mestečka prechádzate nenápadnú jednokoľajnú trať, ktorú skoro ani nezbadáte, za ktorou odbočíte na križovatke doľava na železničné priecestie, ktoré vidíte z hlavnej cesty, cez hlavnú dvojkoľajnú elektrifikovanú trať (Budapešť - Hegyeshalom – Viedeň). V ďalšej ceste ju už neprechádzate a máte ju stále po pravej strane v smere jazdy, ak by ste ju mali prechádzať, znamená to, že ste zabudli v obci Wilfleinsdorf (asi v jej strede) odbočiť vľavo na Götzendorf, ktoré je tu žiaľ zle vyznačené...Nebojte sa, my sme to tiež prehliadli a upozornila nás na to výrazne zhoršená kvalita cesty a železničná zastávka na nej... Prichádzame do dedinky Trautmannsdorf, v ktorej sme si na miestnej zastávke trošku oddýchli a pozreli, ako sa tu jazdí rýchlosťou 140 km/h...

O chvíľu pokračujeme v ceste ďalej, cesta, ktorou ideme, končí v obci Götzendorf a.d.Leitha dopravnou značkou STOP pred nechráneným železničným priecestím jednokoľajnej trate. Tu odbočíte doľava a budete pokračovať dlhý čas cestou číslo 60 cez Unterwaltersdorf , Weigelsdorf (tu pozor na odbočenie nakrižovatke vľavo), Ebenfurth až do Wiener Neustadt. Mestom prechádzate bez výraznejších odbočení, nájdete tu už smerovky Semmerig, pre Vás je však najdôležitejší údaj, že pokračujete cestou číslo 17 smer Neunkirchen, z ktorej nikde neodbočujete a prakticky máte pred sebou už približujúce sa pohorie. Cesta číslo 17 končí v obci Gloggnitz, začiatku horskej trate na Semmering, na konciktorejodbočíte doprava (vľavo sa ide na diaľnicu) a cez Weissenbach idete v priamom smere až do obceSchottwien. Ste už v horách a uvedomte si, že železnicu máte v pravo nad Vami, ukrytú v lesoch. V strede obce odbočíte na cestu pripomínajúcu úzku len pre jedno auto (pozor, jazdí tu aj autobus), ktorá vedie do Breitensteinu, cieľa našej cesty. V obci máte tabuľuupozorňujúcu na cestu do miestnej železničnej stanice (vpravo stúpaním kľukatými uličkami), ak ju miniete, nebojte sa, nezablúdite, cesta Vás dovedie pod železničný viadukt...

Stanica Breitenstein 791 m n.m. – prišli sme sem o 8.00 hod, keď počítame približný odchod z Bratislavy o 5.30h, tak cesta s dodržaním pravidiel cestnej premávky , prázdnych ciest a jednej fajčiarskej prestávky nám trvaladve a pol hodinky . Nachádzame sa v stanici prvej horskej dráhy na svete , postavenej v roku 1854 a v roku 1998 zaradená do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nachádza sa tu 15 tunelov a 16 viaduktov, z ktorých najdlhším tunelom je Semmering tunel dlhý 1430,3 metra , naopak najdlhší viadukt nesie meno Schwarzatal s dĺžkou 228 metrov, ale najvyšší je Kalte Rinne s výškou 46 metrov. Auto som zaparkoval na parkovisku miestnej stanice, zapálil cigaretku a po prvom potiahnutí z nej vidím, ako na železničnom priecestí začína najskôr blikať žltá farba, potom svieti sústavne červená a automatické závory sa zatvárajú.Aha, víta nás prvý vlak, hurá teda poďme fotografovať...! Musím povedať, že okolie stanice a vôbec kraj, kam som prišiel urobil vo mne veľmi dobrý dojem. Všade čisto, kľud, každý nás pozdravil, no iný svet. V duchu som si povedal, že je škoda, že som mojim kamarátom Theovi a Boccovi tak dlho odolával, ale nahlas som im to nepovedal... Takže poďme fotografovať, ešte jedna zásadná vec, chodenie po trati, prechod cez koľaje je zakázaný ! Na prvé miesto sme teda prešli, no, v reflexných vestách rýchlym krokom po koľajach (inak sa tam nedostanete, mali sme šťastie, že pri chôdzi k nemu a od neho nešiel žiadny vlak)ku Krausel tunelu, dlhému len 14 metrov, kde fotografie Vám dokážu,že pre fotografa i modelára nemôže byť nič krajšieho...Strávili sme tu hodinu a pol, počas ktorej išlo 13 vlakov, bolo to málo či dosť? To necháme na Vás...

Počasie sa začína meniť, zmenili sme aj my naše miesto, pričom sme si neodpustili malú zastávku, či foto v samotnej stanici Breitenstein a potom hurá na vyhliadky nad stanicou, vzdialené cca 7 km, na ktoré sa dostanete cestou ktorou ste prišli s tým, že neodbočíte na stanicu, ale pokračujete rovno pod viadukt Adlitzgraben a kľukatými cestami až nad zastávku Wolfsbergkogel v nadmorskej výške 883m n.m. Po návšteve vyhliadok sme sa presunuli na miestnu zastávku, položenú v „esíčku, lemovanú z oboch strán tunelmi. Nám išli vlaky od Semmeringu, kde v zábere z konca nástupišťa máte 201,16 m dlhýKartnerkogel tunel a Kartnerkogel viadukt, za zmienku stojí fakt, že behom 45 minút nám ich išlo šesť, čo je naozaj slušné...

„Pôjde o pätnásť minút ďalší IC vlak, ten by sme pri trocha dobrej vôle mohli stihnúť na zaujímavom mieste pri Eichbergu“, povedal Theo a tak sme sa rýchlym krokomvracali späť k autu. „Skrytá osemtisícovka“ na parkovisko dala mne a Boccovi zabrať. Ja som nevládal s dychom, i potil som sa akosi nadúmerne, ale keď som videl na Boccovi, ako vyzerá človek tesne pred skolabovaním, bolo mi dobre na duši, nakoľko mám už svoje roky a ako vidím, nie som na tom fyzicky najhoršie, čo píšem hlavne preto, ak sa tu nájde aj nejaká čitateľka...Nasledovalo teda Rallye Semmering a presun do uvedenej stanice. Ako sa tam dostanete? Vrátite sa späť do Gloggnitzu a idete cestou na Payerbach, teda cez kruhové objazdy stále rovno, za posledným, ktorý má hlavnú cestu doľava, prejdete cca 400 metrov a uvidíte odbočku vľavo do stúpania, označenú ako Eichbergstrasse, po ktorej idete stále bez odbočenia do kopca a ktorá Vás takto dovedie do stanice Eichberg, z ktorej pokračujete ďalej pešo, možno povedať klesaním. Za staničným zhlavím nájdete 93 metov dlhý, v oblúku postavenýAbfaltersbachgraben viadukt, za ktorým asi kilometer sa nachádza 87,66 m dlhý Steinbauer tunel. Miesto je veľmi výhodné tým, že v údolí vidíte, aký vlak Vám sem príde za nejakých sedem minút...

Aj my sme videli, že v údolí ide maďarský Taurus sposchodovým vlakom, končiacim v žst. Payerbach-Reichenau. Nevenovali sme mu väčšiu pozornosť, ale počasie nás nejako prinútilo, aby sme z kopcov zbehli do údolia a fotografovanie pomaly ukončili. Prichádza čierňava a s ňou spojený dážď. Vraciame sa teda späť k autu, schádzame do údolia a na križovatke v Gloggnitz (na ktorej sme odbočili na stúpanie do Eichbergu), mi nedalo a odbočil somdoľavado Payerbach-Reichenau, že si tu aspoň odfotím uvedený maďarský Taurus. Zastavujeme v stanici a čo nevidíme? Na nástupišti stojí maďarský 1047.003, za ktorým v pozadí stojí historická jednotka 4030.210, čakajúca na turistov, ktorých dovezie miestna historická električka, jazdiaca stanice Hirschwang an der Rax (ktorá dala definitívnu bodku za dnešným fotografovaním).

P.S. O tom že bola super nálada a super zábava nemusíte vôbec pochybovať. Dosvedčia to aj tieto zábery. Bocco