Pantografové jednotky 560

Dátum 11.05.2009 0:00:00 | Kategória: Rušne z našich tratí...

 V dnešnom diely o hnacích vozidlách jazdiacich po slovenských tratiach sa v stručnosti pozrieme na striedavé pantografové jednotky povodného označenia SM 488.0, dnes radu 560. Päťdielne jednotky zložené z dvoch hnacích a troch vložených vozidiel boli vyrobené v podniku TATRA Studénka a na Slovensko bolo dodaných celkom osem súprav.







Na osobnom vlaku Kúty – Trnava zastavuje 560.029+030 v žst.Šaštín Stráže ešte v unifikovanom červeno-žltom nátere, na ktorý sme si nejako nevedeli zvyknúť, ale bol určite výraznejší ako súčasný blonski...


V „starých“ Šenkviciach zastavil osobný vlak Bratislava – Leopoldov tvorený pantografom 560.017 + 018.

Samotná výroba bola vykonaná na základe objednávky ČSD č.24543/68-12 zo dňa 9.9.1968 a základom sa stali prototypové trojdielne jednotky označenia SM 487.0001 + N 487.0001 + R 487.0001 a SM 487.0002 + N 487.0002 + R 487.0002, kde pre úplnosť uvádzam, že SM diel bol hnací, N diel bol nemotorový (vložený) osobný vozeň a R bol riadiaci vozeň. V sériovej koncepcií bola zvolená varianta päťdielna, vyrobená v rokoch 1970 – 1971 a označená SM 488.0003 až SM 488.0034. Do prevádzky boli nasadené v rušňových depách Brno dolní a Bratislava.


Cez Výhybňu Dúbrava na „hrbatej“ prechádza osobný vlak do Trnavy s pantografom 560.033 + 034


pohľad na stanovište rušňovodiča


to isté,avšak z druhej strany


Stretnutie troch generácií hnacích vozidiel vžst.Břeclav... (560.014)
Bratislavské depo obdržalo nasledovné jednotky:

SM 488.0011 + N 488.0017 + N 488.0018 + N 488.0019 + SM 488.0012
SM 488.0013 + N 488.0020 + N 488.0021 + N 488.0022 + SM 488.0014
SM 488.0015 + N 488.0023 + N 488.0024 + N 488.0025 + SM 488.0016
SM 488.0017 + N 488.0026 + N 488.0027 + N 488.0028 + SM 488.0018
SM 488.0019 + N 488.0029 + N 488.0030 + N 488.0031 + SM 488.0020
SM 488.0029 + N 488.0044 + N 488.0045 + N 488.0046 + SM 488.0030
SM 488.0031 + N 488.0047 + N 488.0048 + N 488.0049 + SM 488.0032
SM 488.0033 + N 488.0050 + N 488.0051 + N 488.0052 + SM 488.0034


Pred uvedením do pravidelnej prevádzky boli podrobené technicko-bezpečnostnej skúške, ktorá sa vykonala na trati Bratislava Vajnory – Galanta, pri ktorej sa dosiahla rýchlosť 120 km/h, posledné dve dodané jednotky dosiahli rýchlosť 125 km/h. Po uvedení do pravidelnej prevádzky si získali veľkú obľubu, boli pri rozjazdoch „svižné“ a veľmi rýchle. Ako príklad uvádzam z roku 1971 Os 937 jazdiaci v pracovné dni z Bratislavy do Malaciek, ktorý bol najrýchlejší osobný vlak na Záhorí. Tento mal cestovné časy na úrovni Slovenskej Strely a rýchlejšie ako u Hungárie. Časté problémy plynulej jazdy boli v neskorom stavaní vlakovej cesty na hradlách a staniciach, nakoľko si hradlári a výpravcovia neuvedomovali rýchlosť popisovaného vlaku. Vlak získal prezývku „Ex 937“...


Z bratislavského tunela vychádza osobný vlak z Kútov (560.031)


560.030 opúšťa žst.Pezinok, vedľa stojí 240.042 s nákladným vlakom z automobilky Peugeot Trnava


miesto pre vlakvedúceho a kedysi pre spešniny

Počas prevádzky dochádza aj k odstaveniu niektorých dielov, z ktorých uvádzam SM 488.0020, ktorý bol ťažko poškodený medzi žst.Bratislava východ - Vajnory čmeliakom T 669.0072, ktorý prešiel návesť „posun zakázaný“. Poškodená časť bola prevezená do DPOV Kolín (neskor ŽOS), kde bola deponovaná s stala sa zdrojom náhradných dielov. V roku 1975 bola vtedajšou Správou Východnej dráhy odsúhlasená ES oprava, aby sa jej oprava takto urýchlila. Ani tento krok nepomohol návratu jednotky do prevádzky, nakoľko vyhorel sklad náhradných dielov v ŽOS a tak sa termín opravy neustále prekladal, až posledný bol stanovený na 31.12.1981...


„Dvadsiatka“ zachytená na osobnom vlaku medzi Lamačom a Železnou studienkou...


Do žst.Bratislava predmestie vchádza osobný vlak do Leopoldova.


Prevádzka bola zameraná hlavne na osobné vlaky Bratislava – Nové Zámky – Komárno a Bratislava – Kúty – Břeclav – Brno, pričom do Brna vozili aj veľmi obľúbený rýchlik. S rozvojom elektrifikácie železníc na Slovensku sa postupne rozširovali aj ich vozebné ramená, podľa dostupných informácií zachádzali napríklad až do Levíc či Trenčína...

K zmene GVD v máji 1985 opustili pantografy bratislavské depo a ich nových domovom sa stalo depo v Trnave. Súpravy boli v tom čase na rozdiel od brnenských „vzorných súprav“ nepospárované a v nie najlepšom technickom stave , do Trnavy prišli v nasledovnom zložení :
SM 488.0011 + 0013, SM 488.0012 + 0030, SM 488.0014 + 0019 SM 488.0016 + 0018, SM 488.0017 + 0033, SM 488.0020 + 0031, SM 488.0029 + 0034, diel SM 488.0015 a 0032 prišli samostatne v neprevádzkovom stave. Uvedený presun súčasne znamenal dodanie jednotiek do lepších údržbárskych priestorov, ktoré bolo v Bratislave naozaj problematické. V Trnave sa postupne podarilo súpravy pospárovať a ich údržba bola na veľmi dobrej úrovni.


V súčasnosti je turnusová potreba na štyri súpravy, ktoré jazdia už len s dvoma vloženými vozňami. V čase spracovania tohto materálu nám boli poskytnuté informácie, že v prevádzke sa striedajú súpravy, jazdiace v zložení 560.011 + 012, 560.013 + 014, 560.017 + 018, 560.020 + 030 a 560.033 + 034 . Evidenčný stav popisovaných jednotiek na Slovensku sa zmenil dňom 28.10.2008, kedy boli odsunuté do Brna 560.015 a 560.019 už ako odpredané. Podľa neoverených informácií tu podstúpia generálnu opravu a vrátia sa späť do prevádzky, ale na tratiach ČD. Je to možno škoda, nakoľko by boli po menšej úprave interiéru zaiste vhodné napríklad na rýchliky Bratislava – Banská Bystrica... Pantografy 560 zastihnete tak ako v minulom grafikone, na osobných vlakoch na trati Bratislava –Kúty, Kúty – Trnava - Galanta a Kúty – Břeclav. V pracovné dni sa jeden krát objavujú na trati do Holíča nad Moravou (Os 4673/2409 do Bratislavy) a trati Trnava – Bratislava (Os 3014 do Bratislavy Nového mesta / Os 3023 do Galanty cez Trnavu). Dúfajme, že ich tu uvidíme ešte dlho...

Text : Palo . Foto : Palo, Bocco sprc.



Článok zverejnený na Železničný.net
https://www.zeleznicny.net

URL tohoto článku je:
https://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=330