Tretia záverečná časť našej trilógie bude venovaná motorovým vozňom.Tak ako majú svoje prezývky a tiež aj svoje mená elektrické rušne,motorové rušne,tak ich majú aj motorové vozne.Niektoré sú lichotivé,niektoré zasa menej.

Populárne, dnes historické motorové vozne svojim vzhľadom pripomínali lodný kufor a tak im prischla prezývka „Kufor“. Nemenej známa bola aj prezývka „Hurvínek“, ktorej pôvod sa nám presne nepodarilo zistiť.

Podľa zvuku motora dostali krátko po výrobe prezývku motorové vozne dnešného označenia 810. Časť z nich prešla rekonštrukciu na radu 812, pričom spotený plech vznikol preto, lebo v letných mesiacoch sa v nich len ťažko dalo cestovať bez potu na čele. Niektoré stroje dostali aj ojedinelé mená, napríklad po dodaní vozňov 811.018-021 do Margecian si získali mená podľa kalendárnych dní v mesiaci august (dodané boli v auguste), teda Elena, Lýdia, Anabela či Jana, v Trenčianskej Teplej sa stretnete zasa s Olinečkou atď. Aj vozne 812 si získali mená, ktoré sa nám v plnom znení nepodarilo zistiť, no môžete nám ich postupne v rámci skompletizovania článku poslať.

Dvojdielna motorová jednotka je dlhá ako bageta a náter pripomíma bagetu s kečupom či šunkou. Pôvodne sa mala volať „Remätka“ podľa obce, ktorou v skúšobnej prevádzke jazdila (trať Prievidza – Horná Štubňa). Aj tu však dochádza k pridelovaniu osobitných mien, napríklad 813.011 „Kristínka“...

Po výrobe legendárnych motorových vozňov pôvodného označenia M 240.0 pripomínal pravidelný zvuk motora pripomínal šijacie stroje Singer a prezývka bola na svete.

Motorové vozne M 262.0/830 boli často celé obdobie vykurované trúbkou vedenou cez oddiel pre cestujúcich a tak sa nestalo, že by niekedy bola v nich zima.

Delfín – vzhľad čele motorových jednotiek 840, ktorých bolo vyrobených šesť, pripomínajú tvár delfína. Aj ich tichá, rýchla jazda sa s prižmúrením oka podobá tejto inteligentnej rybe.

Podľa dĺžky a tvaru. Medzi unikátnosti patrí posledný prevádzkový krokodíl na Slovensku s označením 850.018. Využívaný je na vozbu meracieho vlaku a tak sa „túla“ po celom Slovensku. Z tohto dôvodu nesie prezývku „Túlavá“, čo má vyznačené na bokoch pod číslom vozňa.

Aj táto rušňová rada obsahovala len dva prototypy, ktoré mali veľmi zaujímavý zvuk motora, pripomínajúci tiché „chrochtanie“, podľa ktorého získali uvedenú prezývku.

Motorové vozne určené pre opravu trolejového vedenia OTV dostali prezývku podľa ich predurčenia. Bezpečnostné žlto-čierne pásy na hranách skrine pripomínali farbu „mandelinky“, čím vznikla aj druhá prezývka.

Čo dodať na záver ? Je isté, že aj na pohľad obyčajný rušeň či motorový vozeň nepredstavuje len kus techniky vedeného pod číslom. Niektoré viac, niektoré menej prirástli k srdcu rušňovodičom, ktorí im pridali mená, za ktorými sa skrýva kus života. Takto sa železnica opäť stala zaujímavejšia a atraktívnejšia a nám neostáva nič iné, len chodiť s otvorenými očami a zbierku mien neustále rozširovať...

Autor textu a foto : Palo, spr.