Nad touto otázkou sa chceme v nasledujúcich riadkoch trochu zamyslieť. Nadpis, ktorý je určite ušitý na mieru pre každého z nás, sme tento krát opatrne smerovali k rušňom, ktoré jazdili, či jazdia po tratiach Slovenska, či bývalej železničnej správy ČSD. Zaiste sa každý už stretol s ich rôznymi názvami či prezývkami a povedzme si pravdu, že sme si na ne zvykli s takou samozrejmosťou, že ich vyslovujeme už automaticky bez zamyslenia, prečo sa ten či onen rušeň tak volá...

Stalo sa Vám, že ste sa zamysleli nad niektorým názvom či menom a rozmýšľali ste nad ich spojitosťou s daným rušňom? Prečo je rušeň 240 „Laminátka“, rušeň 140 „Bobina“ a pod. Aj my, v našich začiatkoch záujmu o koníčka spojených s párom lesklých koľají, zaujímali a túto hádanku sme čiastočne dotiahli do uspokojivého konca, ktorú Vám prinášame v troch častiach, pozostávajúcich z trakcie elektrickej, dieselovej a motorovej. Parnú trakciu , nakoľko sme generácia, ktorá si ju síce ešte pamätá, no v začiatkoch nášho záujmu o železnicu už končila, sme zatiaľ vynechali, no nie je nemožné, že sa k nej ešte vrátime.

Je pravda, že názory a zaručené informácie o ich pôvode sa pochopiteľne aj odlišovali, no vybrali sme si z každého niečo a spracovali do nasledovnej podoby. Prezývky sa od seba líšia aj v jednotlivých oblastiach Slovenska a tak sa u časti hnacích vozidiel môžete stretnúť s dvoma, troma i viacerými ich názvami. Chceme ešte poznamenať, že u hnacích vozidiel okrem familiárnej prezývky celej rady, sa vyskytujú aj jednotlivci, ktorý majú svoje krstné meno, ktoré nosia na svojej skrini, ukryté na stanovišti rušňovodiča alebo len tak zaužívané medzi samotnými rušňovodičmi. Je preto možné a samozrejmé, že táto časť mien nebude v nasledovných riadkoch plne zverejnená, ale môžete sa s nami o ne podeliť, čo uvítame a radi doplníme. Súčasne upozorňujeme, že sa tu nevyskytujú názory, aké meno by mal mať ten či „onen“ rušeň, či ich vymyslené názvy bez overenia !

Prezývka týchto unikátnych rušňov, ktorých dodala ŠKODA Plzeň len štyri kusy (pre jednosmerný napäťový systém 1500V), sa odvodila od ich sestier E 499.0/140 „bobín“. Nakoľko boli kratšie a omnoho menšie, prezývka bola pre ne ako uliata...

Stretávate sa s nimi hlavne pri posunoch v staniciach kde jazdili z jednej strany na druhú a „žehlia“ koľajnice, či vozbe manipulačných nákladných vlakov. Ich celkový vzhľad pripomína známu pomôcku našich mám či manželiek – žehličku. Bratislave sme objavili pre stroj 210.043 familiárnu prezývku „Cvernovo torpédo“

V časoch, keď bol na železnice ČSD dodávaný nový typ elektrických rušňov E 469.1, boli aj vyrábané motorky – skútre. Nakoľko vzájomný zvuk rušňa a motorky sa s nadsadením podobal, prezývka bola na svete...

Samozrejmé a bez ďalšieho vysvetľovania sa zaužívali prezývky pre širokorozchodné elektrické rušne 125.8, ktoré stretnete každodenne v ťažkej nákladnej doprave z Hanisky pri Košiciach do Maťoviec.

S elektrickými rušňami 130 sa stretnete v pravidelnej prevádzke na železniciach ČD. Prezývka vznikla na základe zabudovanej skrine odporníkov v strešnom bloku (podobne ako napríklad u rušňov 350, 150), ktorý je charakteristický práve pre tento typ rušňa. Takto tu vznikol „hrb“, podľa ktorého vznikla uvedená prezývka.

Priliehavá a samozrejmá je prezývka, ktorá sa zaužívala takmer všade. Myslíme, že pre tento typ dvojdielnych nákladných rušňov sa ani iná vymyslieť nedala...

Podľa usporiadania náprav Bo´Bo´ B- znamená dvojnápravový o-s individuálnym pohonom dvojkolia ´- v osobitnom podvozku, dostali tieto legendy našich železníc prezývku, ktorá im ostala nezmenená dodnes. V určitom časovom období sa na niektoré „bobiny“ dostali ešte prívlastky či prezývky ako napríklad E 499.0003 „Nezmar“- tento stroj bol zastaralý a technicky už nie najlepší a tak ho depo chcelo navrhnúť na zrušenie takým spôsobom, že ho posielali na najťažšie a najdlhšie výkony, z ktorých sa vždy vrátila domov bez závad. Osud u nej chcel, že nakoniec ukončila svoju prevádzku ťažkou a tragickou nehodou, ako sa hovorí, kúsok za kopcami. Ďalšia bola napr. E 499.0037 „Čopska“ podľa jej pravidelnej prevádzky do ukrajinského Čopu, či E 499. 0054 „Mládežnícka“, nakoľko ju mal v opatere mládežnícky kolektív SZM. Poznamenávame, že k prezývke „bobina“ bol ojedinele pridávaný prívlastok „nulka“, čím sa odlišovali od ich mladších sestier E 499.1

Vzhľadovo i technicky podobné boli sestry bobín nuliek - rušne E 499.1. Tieto dostali prezývku „bobiny jedničky“, ale častejšie sme sa stretali na Slovensku s prezývkou „Pražská jednička“, nakoľko sem pravidelne zachádzali hlavne rušne depa Praha střed.

Elegantné, výkonné a v súčasnosti vždy čisté – tak by sa dali charakterizovať populárne rýchlikové rušne pôvodného označenia E 499.2, ktoré dodnes zachádzajú aj na Slovensko. Po výrobe dostali prezývku „Pražská dvojka“, no objavila sa aj druhá, častá prezývka, odvodená od pôvodného náteru skrine rušňa – „Banán“ .Pri prehliadke starších fotografií sme súčasne zaznamenali na nárazníku 150.020 nápis „Pepa“. Súčasné mená sú údajne nasledovné :

Prezývka elektrických rušňov ŠKODA s tyristorovou reguláciou súčasného radu 162, 163, 362 a 363 vznikla podľa nami získaných informácií v prvopočiatkoch ich prevádzky, doprevádzanou častými neschopnosťami. Niekoľko-krát sa stalo, že nabehli do výkonu bez zásahu obsluhy. Hovorilo sa, že majú rýchly rozjazd – krátky dolet a porovnávali to s raketami stredného doletu Pershing, ktoré vo svojich začiatkoch tiež nevynikali spoľahlivosťou...

Jediný vyrobený rušeň s pohonom asynchrónnych trakčných motorov mal mať označenie E 499.4. Prezývka vznikla vďaka konštrukčne použitými už popísanými trakčnými motormi.

Tieto ťažké nákladné rušne svoju prezývku získali vďaka neodmysliteľnému rachotivému zvuku prevodoviek trakčných motorov – aspoň takéto vysvetlenie nám dali nezávisle od seba starší rušňovodiči, ktorí na nich jazdievali. Zaužívaný je aj názov „šesťkolák“ s prívlastkom rady, napríklad E 669.3 – „Trojkový šesťkolák“

A sme na striedavom systéme u pestrofarebných univerzálnych rušňov 230 a 240, familiárne prezývaných laminátka. Jej vznik je od netradične použitých laminátových celkov skrine rušňa. U rušňov 230 sa často pridáva prívlastok „brnenská laminátka“, nakoľko na Slovensko zachádzali len tieto stroje, u rušňov pôvodného označenia S 499.1 sa dával prívlastok „Rýchliková laminátka“ . V pamäti nám ostane prezývka 240.121 „Mazdička stodvadsaťjednička“ podľa v tom čase populárnych osobných automobilov Mazda 121, dispečerka 240.140 podľa náteru pomenovaná „Citrónka“, či stroj 240.122 „Edo“, na ktorý boli v roku 1994 po oprave v ŽOS Vrútky dosadené zberače typu polopantograf a hlavnú opravu ukončili a previezli rušeň do Bratislavy na meniny Eduarda.

Pravý opak laminátky boli striedavé univerzálne rušne S 499.02, u ktorých boli použité rušňové skrine pre export do Bulharska, ktoré boli z plechu. Z tohto dôvodu im okamžite prináležala táto prezývka.

Krásavica medzi rušňami – tak sa charakterizovali dva prototypy ešte označenia S 499.2001 a 2002, dodané po skúškach a zábehu do Jihlavy. V tom čase tu pôsobili aj prototypy ES 499.1001 a 1002 prezývané „Princezná a Princ“ , prvá bola oranžová, druhá modrá. Po prestriekaní do unifikovaného náteru prišli práve rušne S499.2 v oranžovom nátere a svojou tichosťou a eleganciou si takmer okamžite vyslúžili prezývku „Princezná“. Spoľahlivosťou a nenáročnosťou v prevádzke si tento prívlastok zaslúžili. Dnes prototypy pôsobia v Brne a majú meno Dáša a Máša. Rušne 263 pôsobiace v Bratislave nesú hrdo zhodne túto prezývku, i keď žiaľ niektoré svojim vzhľadom pripomínajú „Princeznú dôchodkyňu“

Dvojsystémové rušne 350 sú dlhé roky doslova prenasledované fanúšikmi železníc. Prvú prezývku sme zaznamenali „Krysa / potkan“ podľa šedého prototypového náteru ES 499.0001. Hovorilo sa im aj „Dvojprúdovka“, no po čase svojim výkonom a vzhľadom ukázali, že sú naozaj „Gorily“. Niektoré konkrétne čísla mali aj svoje neoficiálne mená ako napríklad 350.001 Aristokratka 002 po dosadení veľtržného náteru (1992) Coca Cola, 004 bol známy Hugo, 007 Mmmoja a 016 Deniska...

Prečo peršing, to bolo už popísané u rady 163. Prezývka „Eso“ bola familárne odvodená od pôvodného označenia s písmenami „ES“. Na Slovensku sú tieto stroje evidenčne dislokované v Bratislave, kde v časoch ich turnusovej slávy mali niektoré stroje neoficiálne prezývky, podľa ktorých sa vedelo, že „Komákova“ je 363.135, „inžinierska“ je 363.157, „šuškavá“ je 363.181, 363.177-7 bola „trojsedmičková“, dnes má len meno 362.015 „Coca Cola“,

Prezývka ušitá ako na mieru pre tento typ rušňov. Pri pohľade z vonku je totypická princezná, no keď sa začne rozbiehať, prekvapí Vás zvuk cvakania stykačov, podľa čoho si poviete, veď to je nejaká zmeska – „Bastard“! Prakticky to znamená, že rušne v tejto karosérii majú tyristorovú reguláciu avšak tento typ – odporovú.

Možno áno, možno nie, ale u týchto známych pantografov sa nám do uší dostal názov „Lochnes“. Že by naozaj svojim vzhľadom pripomínal príšeru zo známej rozprávky ?

Prenesený názov talianskych rýchlovlakov sa preniesol aj na túto súpravu. A nie len na ňu, ale aj na pesničku Luďka Sobotu „Z Ostravy do Prahy, jede Pinďa pomaly ...

Ani tu netreba nič vysvetľovať, zo Štrby na Štrbské pleso by nič iné nemohlo po ozubnicovej trati jazdiť, ako zubačka...

Dlhé roky patrili s samozrejmosti prevádzky TEŽ – áno hovoríme o trojdielnych elektrických jednotkách (preto trojča) 420.9, ktoré druhú uvedenú prezývku mali podľa písmen starého označenia EMU.

Nástupkyne starých trojčat – nové a elegantné električky 425.9 dostali okamžite prezývku „Barónka“ - ako zástupkyne “vyššieho komfortu v cestovaní.

A sme na najužšom rozchode – Trenčiansko-teplickej železnici. Súčasné vozidlá pripomínajú svojou dĺžkou a malou rýchlosťou zemeplaza, čo sa k nim naozaj hodí...