 Rok utiekol ako voda a opäť je tu čas preniesť fotky na disk do archívu. Keď už som sa tým uplynulým rokom prehŕňal, vybral som pár takých, ktoré stoja za pozretie. Aspoň mne 
 Prvý záber Nového roka 2017. Rexo zdoláva posledné stúpanie do Besníckeho sedla.  Vo februári, pred jarnými prázdninami absolvoval Papúch sériu jázd pre zahraničných fotografov. Jedna z nich viedla pod Spišský hrad.  Ďalšie jazdy smerovali na Horehronie a Spiš. Nocovalo sa v DĽJ, ale nočné foto na slučke nemohlo chýbať.  Ešte jeden prémiový záber.  Jar vytiahla von cyklistov a tí začali používať spojenie vlak/bicykel. Tentokrát do Brezovej pod Bradlom.  Na Záhorí začal jazdiť víkendový cyklovlak do Plaveckého Podhradia.  Dni starých Trenčianskych mostov už boli zrátané a tak som sa vybral ešte zvečniť pár momentov poslednej prevádzky na tejto fotogenickej trati.  Takýto záber si už nikdy nikto neurobí....  O pár dní na to som sa vybral na Oravu, kde jazdila šlachtičná. Tentokrát mimoriadne otočená komínom na Kraľovany, čo otvorilo nové možnosti.  Na Orave som prenocoval, dôvod bol prostý - na druhý deň zažíval svoje znovuzrodenie Gontkuľak. Na túto parádu sa prišli pozrieť aj súdruhovia z ÚV.  Slávnostná jazda do sedla Beskyd s doslova vymodleným slnkom.  Miestna fauna bola nemenej prekvapená dobrou kondíciou Gontkuláka.  Osobná doprava i keď iba cez víkendy sa vrátila po rokoch aj pod Spišský hrad. Na slávnosti nesmel chýbať ani Papuch či Pagagáj, ktorého dali v Poprade krásne do "pucu".  Tento deň bol nabitý zaujímavosťami. Zo Spiša sa bolo treba poponáhľať, lebo sa už blížil Dunihlav, ktorý bol presúvaný do HE na MV opravu.  Za kopcom sa na Margecanskej trati zas blížila Dášenka. Tak ďaleko od domova...  Keďže v Mlynkoch "obracala" bol čas ešte odskočiť pod Ihlu  Deň detí už tradične niekoľko rokov trávim vo Vrútkach. Dodnes nikto nevie presne odpovedať, či z jázd majú väčšiu radosť deti, alebo dospelí. Myslím, že je to na rovnako a hlavne oslavuje nostalgia. A chlapi z Výhrevne Vrútky to vedia.   Jedným z pravidelných vlakov je aj Prossek Express. Vždy si pri ňom spomeniem na Karola Prosseka, veľkého nadšenca nostalgie v Prievidzi.  A tu sa nám do nostalgie príjemne zamotal jeden Ekocell s trojzáprahom. No škoda to neodfotiť...  Tohtoročným príjemným prekvapením MDD bola rakúska hrbatá. "Doutníček" sa svojej prezývke nezaprel a zadymil či pozapaľoval všetko, čo sa dalo.  Z MÁV poslali Nohabku, ktorá na Turčeku pôsobila dosť exoticky.  Dva týždne po MDD je RENDEZ a jeho návozy účastníkov do areálu múzea. Rakúski turisti prechádzajú nivou rieky Morava do Devínskej novej Vsi.  Leto začalo v doline Hnilca jazdou Dieselexpresu.  Keďže som sa chcel túto sezónu zamerať na Gemer a jeho trate, priplietol sa mi pred objektív ešte raz na Dobšinskej trati.  Trate v okolí Hrhova majú veľký potenciál na fotenie.  Cestou na Spiš ma trochu zdržala informácia o jednej z prvých jázd 350.005 v staronovom šate. Zamračené, nezamračené, nový lak robí svoje. Ani Tatry netreba.  Hanička pod Spišským Hradom zatiaľ poctivo vozí svojich cestujúcich.  Konečne! V Joviciach som už bol veľakrát, ale chytiť dobré počasie, to chce kus šťastia. tentokrát to vyšlo.  Jeseň prišla aj na Myjavskú trať. Múzeum v Starej Turej prišla otvoriť para.  Aj vežiak.  Osobák na Myjavskej trati. Myjava-Vlčkovci.  Jeseň na Gemeri. Tri cecule na trati z Lubeníka do Plešivca  Pred Hucínom  Plešivec  Záver roka patril už tradične Albatrosu na myjavskej štreke.  Začiatok decembra sľuboval peknú zimu. Vianočné oteplenie to nakoniec všetko zmenilo. 
Prišiel Nový železničiarsky rok a s ním aj nové rušne. Či to bolo dobré rozhodnutie, ukáže čas. ©Dušan Kelo Železničný.net´2018
| 