 Václav Hevera sa narodil 13.6.1948.Pochádzal z pravejželezničiarskej rodiny, otec pracoval ako rušňovodič, kontrolór dopravy a neskôr ako prednosta vozňového depa. Na železnici pracovali aj jeho bratia jeden ako rušňovodič a druhý ako vozmajster. Sestrapracovala v železničnej administratíve. Lásku kpovolaniu rušňovodiča zdedil aj syn Peter, ktorý pracuje v spoločnosti Cargo.
............Václav po vyučení na železničnom učilišti vo Zvolene nastúpil dňa 1.7.1965 dorušňového depa ČSD Zvolen ako kandidát na rušňovodiča. Po absolvovaní povinného zácviku sa po zákonitej skúške v roku 1967 stal spôsobilým vykonávať prácu rušňovodiča. Po krátkej dobe v tejto funkcii absolvoval povinnú náhradnú vojenskú službu a po návrate do civilu začal pracovať ako vystriedač staničných záloh a postrkov na Kriváň. ..............
 ..............Tu si jeho prácu ho všimli rušňovodiči z „Košickej“ rýchlikovej skupiny a rozhodli sa prijať ho medzi seba. V rýchlikovej vozbe začína ako vystriedač na elitných výkonoch rýchlika č. 47 z Fiľakova do Púchova v tom čase obsadzovaných vynikajúcimi strojmi T 679.002,004,006 a 007. Písal sa rok 1972, keď sa mladý Václav, už zaradený v turnuse dostáva do prestížnej turnusovej skupiny č. 1. Tu začína na stroji T 478.3031, ktorý si bol pred tým osobne prevziať vo výrobnom podniku ČKD Praha. Na tomto rušni je nasadzovaný na vozebnom ramene do Košíc a Margecian. ..............
 ..............Bola to doba, keď sa výroba „trojek“ v ČKD naplno rozbehla a dodávky nových mašín prichádzali do RD Zvolen vo väčších sériách. V priebehu rokov 1972-1975 stihli prejsť Vašovými rukami ešte stroje T 478.3132, 3166, a 3202. V roku 1975 z dôvodu zhoršeného stavu opráv motorových rušňov prechádza na post dielmajstra v RD Zvolen, kde sa snaží pozdvihnúť úroveň opráv výväzov a hlavne opráv pojazdov lokomotív. Láska k práci rušňovodiča ho však po roku vracia späť na rušeň. Tentokrát je to T 478.3378, na ktorom vozí medzinárodné „ Polonie“. ..............
 ..............Pri svojom spomínaní na minulosť, nikdy nezabúdal na zážitky spojené s preberaním svojho budúceho turnusového rušňa T 478.4054 z výrobného podniku ČKD v roku 1980. Práve na tomto rušni, ktorý bol v RD Zvolen od začiatku zaradený v elitnej turnusovej skupine 01 T sa podieľal na vozbe medzinárodných expresov „Polonia“, diaľkových rýchlikov „Hron a Detvan“ na sklonovo náročnom vozebnom ramene: Somoskaujfallu (MÁV)- Žilina, až do prvej polovice 90. rokov minulého storočia. ..............
 ..............Potom spoločne prechádzajú do turnusovej skupiny 03 T (neskôr 753), kde spočiatku v dvojdňovom obehu vozia ťažké rýchliky „Horehronec“ a expresné vlaky „Detvan“ . Taký zanietený železničiar, akým bol Václav, nemohol chýbať ani pri celoslovenských oslavách 150. výročiapríchodu prvého parného vlaku na územie Slovenska konaných v auguste 1998 v Bratislave. Na týchto oslavách sa zúčastnil spoločne so svojou „krásavicou“ 4054, s ktorou reprezentoval celú radu „okuliarnikov“ s elektrickým vykurovaním vlaku. ..............
 ..............Pocty, aká sa nedostane každému rušňovodičovi sa Vašovi dostalo počas prvej návštevy legendárneho vlaku VSOE na Slovensku 12.7.2007. V tento deň bol jeho turnusový rušeň nasadený ako „vlakový“ v úseku Banská Bystrica – Martin, počas ktoréhoho Václav spoľahlivo riadil. ..............
 ..............Čo sa týka jeho turnusovej lokomotívy mal Vašo jednu veľkú túžbu, ktorou bolo odlíšenie tohoto stroja od ostatných z tejto rady, pôvodným celočerveným náterom, na ktorý sa mu podarilo vybaviť výnimku zo súčastne používanej farebnej schémy ZSSK. Tento náter mal rušeň obdržať pri najbližšej hlavnej oprave v ŽOS v roku 2009. ..............
 ..............Okrem lásky k svojmupovolaniu bol Vašo zanieteným železničným a vojnovým modelárom, ktorý sa aktívne zúčastňoval na burzách a výstavách po celom Československu. Jeho dlhodobú kvalitnú prácu si všimli aj jeho nadriadení a tento rok bol spracovaný návrh na udelenie najvyššieho rezortného vyznamenania. Bohužiaľ toto už bude udelené „IN MEMORIAM“. ..............
 ..............Meno Václava Heveru bolo takmer 30 rokov úzko späté s rušňom 754054-5. Jeho odchodom strácame jedinečného človeka, ktorý svojou starostlivosťou a údržbou o tento stroj reprezentoval zašlú slávu turnusových lokomotív v celom Československu a svojou ľudskosťou a pochopením pre iných sa stal synonymom človeka z veľkým „Č“.
Vašo ďakujeme a nikdynezabudneme…
Klub historickej techniky pri Rušňovom depe Zvolen V I D E O
|
