 Po takzvaných Gemerských spojkách sa rád túlam a vraciam sa k nim už pätnásť rokov. V nasledujúcom príspevku Vám chcem priblížiť jeden tak trochu netradičný „cyklo - vander „ dýchajúci spomienkami po tomto krásnom, ale bohom zabudnutom kúsku Slovenska.
V lete tohto roku som ostal s trojročnou dcérou doma - žena v práci, súrodenci v tábore, tak som zbalil do vozíka dieťa, gril, uhlie a nejaké oblečenie, sadol na bicykel a poďho na Horehronca... V Brezne som prestúpil opäť na bajk. Prvá zastávka ma čakala v Pohronskej Polhore za miestnym úradom vo výrobni tých najlepších zákuskov na svete. 
Vidieť koníka v Blave nie je až tak bežné, ale tohto sme nemohli nechať ujsť. Tá radosť stála za to.
Z Polhory do sedla Zbojská je pár kilometrov do kopca, ale kamarátova drevenička sto metrov od chaty s bazénom stála za námahu...
Na samom prvopočiatku pred rokmi bola správa, že cez vojnu stavali v dôsledku zmeny hraníc železničné prepojky medzi Tisovcom – Revúcou a Lubeníkom – Slavošovcami. Samozrejme neboli jediné, ale zaujali ma kvôli tomu, že tento kraj susediaci s Muránskou planinou je neobyčajne krásny.
Navyše po jednej Foto-akcii s Palom na začiatku deväťdesiatych rokov (spomienky sa pripravujú) na trati z Brezna do Tisovca som využil pozvanie do tohto kraja a vydal som sa za železničnou archeológiou. 
Druhý deň ráno sme sa zakývali motorke a spustili sa zo sedla do Tisovca.
Trať Tisovec – Revúca
Zo stanice Tisovec bola trať naplánovaná a zemné práce zrealizované medzi vlečkou do cementárne a traťou povodím Rimavy tak, že tam bol a dodnes je chodník po ktorom možno prejsť i trekovým bicyklom.
Teleso trate
Stačí sa držať chodníka a ten Vás zavedie na teleso trate po ktorom sa dá dôjsť až po prameň a dovolím si tvrdiť najlepšej minerálnej vody na Slovensku – Šťavice. Z prameňa je krásny podhľad na nedokončené pätky mosta.
V lete nie je výhľad to pravé orechové, tak pridám niektoré pohľady zimné.
Od prameňa sa dá ísť ešte po telese až po hlavnú cestu do sedla Dielik, tu je však už vhodnejšie pokračovať po ceste smerom do sedla, pretože teleso prechádza miestnou skládkou odpadu a tým, že odpad zasypal i odvodňovacie jarky stal sa dosť močaristý. Za smetiskom začína murovaný zárez ktorý však nečakane končí navŕšenou kopou zeminy, ktorú sem nasypali lesáci ako prístup ku drevoskladu. 
Kráter v strede obrázku je vlastne západný portál tunela pod dielikom pred ním vidno i lesnú cestu
Po hlavnej ceste sa dostaneme ponad okolité porasty až pokiaľ nevidíme na sedlo Dielik. Tu sú na pár metroch prerušené zvodidlá a za nimi pokračuje lesná cesta smerom dolu ku spomínanému drevoskladu. Cesta križuje potok v tesnej blízkosti jamy v ktorej nájdeme portál tunela už takmer úplne zatopeného vodami z potoka. 
Stav z roku 1996 zával je dobre viditeľný dokonca i priečna vzpera
Súčasný stav - o pár rokov tu bude už len jazierko
Navyše pár metrov nad portálom je kráter po miestnom rybárovi, ktorý sem prišiel loviť ryby Danubitom. Keďže pri portáli sa vytvorilo jazierko prepojené s potokom a boli v ňom pstruhy. Túto rybačku neprežil ani rybár a žiaľ ani tunelová rúra, ktorá sa zborila. Táto príhoda sa odohrala okolo roku 1994. Pri mojej prvej návšteve bol tunel ešte celý a dalo sa cez neho prejsť. Dokonca v ňom bola trať o rozchode 600 mm. Z opačnej strany tunel končí v kamennom záreze na konci ktorého je úrovňové križovanie s cestou. 
Pohľad dnes už vzácny -zvnútra tunela v ktorom boli ešte koľajničky (vpravo)
Stav z roku 96 kedy sem chodili nákladné autá
Súčasný stav východného portálu prístupného ako tak v zime
Zimný záber priepustu z minulého roka. V lete totiž nieje priepust vôbec vidno.
Za ním je betónový priepust (oproti ktorému, ale vľavo je odbočka do dolinky so zaujímavou stavbou tunela nad ktorým nič nestojí. Pravdepodobne tam mala byť preložená cesta) 
Podjazd iba tak - žeby im ostal nejaký betón z tunela?
a rovina ktorá vyzerá ako by tam mala byť výhybňa ale pravdepodobne sa jedná o haldu sute vyťaženej z tunela. Za týmto miestom sa teleso trate stráca. Objaviť ho možno až za Muránskou dlhou lúkou odkiaľ pokračuje ako chodník až do stanice Revúca.
Histórii som sa zámerne nevenoval obšírnejšie, pretože všetko čo je známe je popísané na iných webových stránkach. Akurát pri prehliadaní archívu som našiel zábery spred niekoľkých rokov a moja prítomnosť v tomto roku na "tvári miesta" vždy u mňa vyvoláva obdiv nad týmto úžasným dielom ľudí po ktorom nikdy neprešiel vlak a to i napriek tomu, že najväčšie a najdrahšie stavby boli dokončené. Pritom chýbalo tak málo...
V ďaľšom dieli sa budem venovať výletu do Magnezitoviec a Kopráša, kde sú dnes už vybudované podmienky na barbecue priamo medzi viaduktom a tunelom.
©Duko2007
| 