 Môj rok 2014 bol jeden z najlepších pre moju tvorbu. Spoznal som veľa talentovaných ľudí a precestoval som ďalšie tisícky kilometrov po Česku a Slovensku. Bolo to neskutočne plno ciest, na ktoré nikdy nezabudnem a s TOP ľudmi, ktorým som za mnoho vďačný. Teraz ťa prevediem niektorými cestami so mnou, tak sa teraz daj do kľudu a vychutnaj si moju tvorbu. Si pripravený? Začíname!
Prvé kroky s novým strojom viedli ihneď k trati, k môjmu "domácemu" fleku, kde som si ihneď vyfotil, už teraz legendárny, R441 Excelsior. Vtedy som netušil, že táto fotka bude mať pre mňa veľkú hodnotu.  Potom sme sa presunuli na obed do krčmy, ktorá bola skutočne super, ale veď nebudem ti ďalej hovoriť, skús navštíviť sám. Tak ako ďalej plynul čas, chcel som mať tých fotiek viac a krajšie, tak vymýšľam ďalšie bláznivé výlety. Sadám do auta k svojmu najlepšiemu kamarátovi, ktorý sa mi stal bratom, ktorého som nikdy nemal a kryjeme si chrbát už nejaké tie roky. Prichádzam do "džungle" a otvára sa nám nádherný pohľad, a dopadá to tak, že fotíme môjho kamaráta, Ivana, ktorý práve vezie svoj rýchlik Šarišan do Prešova.  Repete sa seba nenecháva dlho čakať a znova sadáme do auta, a ideme na svoj flek, tentokrát sa do čela postavil Charly. Táto fotka mi nakoniec ozdobuje moju izbu vo veľkom formáte na stene.  Ako išiel čas, prichádzajú odklony cez Lupkow, ktoré si nemôžem nechať újsť, tak davaj, štartuj auto a ideme, no tentokrát už sám.  V Medzilaborciach mi povedali, že vlak pôjde okolo pol tretej, tak sa ponáhľam do Lupkowa, no vtom počujem čudný piskot, tak som "zaflekoval" na miestom moste, kde vznikol takýto pohľad na vlak, ktorý už smeruje hlbšie do poľskej krajiny. Poľsko vo mne zanechalo neskutočne krásny pocit a určite sa tam ešte vyberiem. O mesiac na to, som si vybehol vyfotiť Šíravu, no odchádzal som domov s niečim lepším.  Širokorozchodná dvojička nesmierne potešila a tak mi pribudla ďalšia zaujímavá fotka do zbierky. Pomaličky prichádzajú prázdniny a k tomu aj nezabudnuteľné výlety, s Marekom (maajo9 , ktorého týmto pozdravujem do Zvolena...drž sa chlape! Dali sme asi všetko, čo bolo možné, keďže mne chýbala fotka Excelsiora zo Štrby, tak to na seba nenechalo dlho čakať.  Časom som utiekol do Prahy, kde bol môj cieľ vyfotiť RegioJet na Žižkove, a to sa aj poradilo, veď posúď sám.  Hneď ako sa vraciam naspäť na Slovensko, prišlo sa s nápadom ísť fotiť Horehronca, moja odpoveď bola jasná, "Ano"! Marek urobil plán na fotenie a išlo sa. Časom sa už naše celodenné výlety v Stratenej stali luxusným stereotypom. Moja prvá česť s legendou menom Horehronec vyzerala takto  O niekoľko dní sme tam znova a fotíme si prievidzku retro mašinu  Samozrejme, že nesmie chýbať ani fotka z cintorína  Táto dokonalá trať sa mi neskutočne zapáčila a navštevoval som ju nespočetne veľakrát. Ako išiel čas, tak aj nám už ubúdalo z prázdnin, okrem fotenie Horehroncov sme chodievali aj na ďalšie nezabudnuteľné výtely, ale o tom ti rozpoviem neskôr. Keďže žijem rozlietaný život, každý deň v inom meste, nemám problém sa preto stretávať s ľudmi v rôznych mestách, a tak keď som cestoval domov, stretol som sa s Marekom v Ružomberku, pozerali sme sa na seba a ihneď sme vedeli, že znova vymyslíme niečo bláznivé, a tak sme vystúpili z vlaku na Štrbe, a dopadlo to takto:  V ten deň som sa vracal z Hornej Štubňe.  Prázdniny sa neskutočne rýchlo blížia ku koncu, tak pridávam na tempe a cestujem ešte viac, aj keď mám pocit, že viac to už nejde. Klasika z môjho kraja nesmie chýbať.  Ďalšie moje kroky smerovali do Fulianky, kde sa na osobákoch do Bardejova objavila veľká súprava.  Prázdniny definitívne skončili a znova začína môj študentský život, týždeň plný zloby a víkendy TOP Dlhú dobu som sledoval, že na Košičanovi jazdí sto sedmička, tak som si povedal "tú musím mať!" klasika zo Štrby, ktorá nikdy nesklame  Keďže ja nedokážem obsedieť, tak znova som pri trati aj keď koniec roka nemal veľmi príjemné počasie na fotenie, aj tak som sa vybral k trati  Pomaličky sa končí rok 2014, tak ako zle začal, tak TOP skončil, keďže posledný trip v roku bol pre mňa jeden z najlepších v roku 2014  Aj keď to nie je tá klasika zo schodov, na ktorých som presedel nespočet hodín, i tak to bude pre mňa pamiatka na super výlet. Týmto sa toto všetko skončilo a dúfam, že začne ešte niečo lepšie v roku 2015. Ak si došiel až na koniec, Ďakujem ti,ukázal som ti malú časť môjho života s mojimi ľudmi. Dovidenia pri trati, priatelia! Text & foto: Peter Bodnar
| 