 Slovenský rušňový rad 263 píše históriu slovenských železníc od roku 1988, kedy do depa Bratislava hlavné bolo z výroby dodaných 10 kusov týchto rušňov. Tento článok je historickým pripomenutím si všetkých desiatich pôvodne bratislavských princezien, v čase ich prvých rokov prevádzky, keď ešte jazdili s výrobnými nátermi.
Názov článku som nevybral náhodne, ale ako parafrázu na známu českú rozprávku, pretože ladnosť, spoľahlivosť a obľúbenosť tohto podareného rušňového radu predurčila týmto lokomotívam prezývku nádhernú – „princezná“.
Nedávny príchod z opravy po ťažkom násilnom poškodení rušňa 263.005 vzbudil veľkú pozornosť v železničiarskej obci. Princezná 263.005 sa vrátila v prototypovom nátere, a keďže už dlhšie som sa chystal napísať historický článok o týchto obľúbených rušňoch, toto bola tá správna príležitosť vrátiť sa k časom minulým.
„Princezná“ – snáď každému železničiarovi, a nezriedka aj neželezničiarom sa pred očami vybaví striedavý osobný rušeň, jazdiaci na elektrifikovaných tratiach stredného, južného a západného Slovenska. Ich pôvodným rušňovým depom bola Bratislava, rok však už pôsobia v novozámockom rušňovom depe.
Týmto článkom si spoločne pripomenieme historický prierez všetkých bratislavských princezien, kde sa o každom rušni niečo zaujímavé dozvieme.
V druhej časti článku si povieme niekoľko historických informácií o princeznách evidenčných čísiel 008 až 012. 263.008
„Osmička“ alebo „Osma“, bola od začiatku letmým strojom. Od roku 1991, keď došlo k elektrifikácii úseku Bratislava Nové Mesto – Rajka MÁV, prešla do roku 1993 do turnusovej prevádzky na vozbu osobných vlakov v tomto úseku. „Osmička“ mala biele rámy okien a biely kryt diaľkového reflektora, mala obdĺžnikové taniere bielo lemovaných nárazníkov avšak to, čo ju najviac odlišovalo bol nastriekaný znak okrídleného kolesa a loga ČSD, ktoré mala na oboch čelách na žltých pruhoch. Od roku 1993 sa z nej stáva letmý stroj, ktorý nahradzoval iné princezné odstavené na opravách alebo revíziách. Éra pôvodného náteru so žltým pásom pre túto princeznú končí v roku 1996, kedy po návrate z ŽOS Vrútky prichádza už v nátere s pruhom s odtieňom slonovej kosti.  rok 1992, kedy turnusovo nasadená „osmička“ priviezla do Bratislavy Nového Mesta osobný vlak z Rajky MÁV. Dnes sa už na tomto úseku osobným vlakom neodveziete... v pozadí čerstvo pogenerálková súprava pantografu v unifikovanom nátere, foto Radek Ivanič 263.009
„Devina“ alebo „Deviatka“ bola obyčajnou, turnusovou princeznou, ktorá svojím vzhľadom nebola nijako okrášlená a ani výnimočná. Bola však často poruchová, a obdobia kedy kvôli porúchanej tlmivke alebo trakčným motorom ju dlhodobo nahradzovali laminátky. Mala žlté rámy okien a to bolo všetko. Čistá tiež veľmi často nebývala, svojou obyčajnosťou nebudila pozornosť. Začiatkom roku 1996 sa vrátila z prvej EH oprave v ŽOS Vrútky, odkiaľ prišla ešte v nátere s obnoveným žltým výstražným pruhom, druhý obnovený výrobný náter nosila až do roku 2002.  čiernobiela historická fotka z roku 1995, zachycuje posunujúcu princeznú 263.009 v pôvodnej stanici Leopoldov po privezení R 581 Tekov, foto Marek Rychnavský /ur.csd/.  začiatkom roku 1996 už v obnovenom nátere je zachytená strojná jazda peknej „deviatky“ neďaleko Bratislavy hl.st. , foto Marek Rychnavský / ur.csd/ 263.010
„Desina“ alebo „desiatka“, bola turnusovou obyčajnou princeznou, mala žlté pluhy a žlté rámy okien, občas poruchová, na ktorej jazdila tiež partia „dôchodcov“, ktorý si svoj stroj náležite šetrili. Na jar 1993 mala nehodovú udalosť, keď sa počas posunu v priamo v areáli RD Bratislava hlavné čelne zrazila s odstaveným esom 363.155, na princeznej si to odniesol iba zlomený nárazník. Ráno 15.augusta 1994 sa vrátila po prvej EH oprave z ŽOS Vrútky, kedy dostala obnovený výrobný náter so žltým výstražným pruhom. Túto princeznú však pýši jedno prvenstvo: bola to princezná, ktorá až do roku 2003 ako posledná nosila náter so žltým výstražným pruhom.  august 1994- čelo „desiny“ krátko po EH oprave v novom laku, foto Radek Ivanič  august 1994 – domovské depo Bratislava hlavné, z čistučkej „desiatky“ sa pozerá dnes už nebohý Paľko Jureník, foto Radek Ivanič  august 1994 – dnes už nebohý bratislavský rušňovodič, turnusák „desiatky“ – Paľko Jureník, sa hrdo usmieva pri svojej turnusovej krásavici, foto Radek Ivanič  jar 1995 – „desina“ posunuje v stanici Hronská Dúbrava po odstúpení od rýchlika Horehronec, foto Marek Rychnavský /ur.csd/ 263.011
„Jedenástka“ bola poslednou turnusovou bratislavskou princeznou. Mala červené pluhy a okenné rámy, občas bola poruchová, bola výrazne priemerná. V auguste 1994 odišla na svoju prvú EH Opravu do ŽOS Vrútky odkiaľ sa koncom septembra 1994 vrátila v obnovenom nátere so žltým výstražným pruhom. Toto obdobie však malo veľmi krátke trvanie, iba mesiac, pretože v októbri 1994 v čele rýchlika Horehronec neďaleko Bánova dochádza na priecestí ku zrážke s nákladným autom Liaz.... princezná je ťažko poškodená: čelník, stanovište a bočnica sú ťažko poškodené... po odtiahnutí nehodovým vlakom do Nových Zámkov a následne do depa Bratislava východ II je odoslaná na opravu do ŽOS Vrútky. Jej oprava bola ukončená dňa 1.6.1995, kde dostala svoj už tretí náter. V tom čase sa v ŽOS Vrútky na prvej EH oprave nachádza aj iná bratislavská princezná – krásavica 263.006. A práve tieto dve princezné sa spoločne vracajú do Bratislavy sa 2.6.1995 vracajú späť do domovskej Bratislavy, obidve už v nátere s pruhom odtieňa slonovej kosti.  jeseň 1994 zachytáva „ jedenástku“ po EH oprave v obnovenom žltom pruhu, foto Marek Rychnavský /ur.csd/  jeseň 1994 a „jedenástka“ ešte so žltým obnovených pruhom, foto Marek Rychnavský /ur.csd/ 263.012
„Dvanástka“ bola vždy letmou princeznou, nemala žiadne farebné doplnky, dlhý čas zastupovala ostatné turnusové princezné, ktoré v tom čase nejazdili. V roku 1992 to však bol prvý rušeň, ktorému bolo odcudzené čelné označenie, nahradené plechovou tabuľou. Pôvodné odlievané označenie jej bolo opäť dosadené počas prevej EH opravy v ŽOS Vrútky v roku 1996.  máj 1995, „dvanástka“ počas prevádzkovej prestávky v domovskom depe Bratislava hlavné, foto Andrej Ivanič  rýchlik Horehronec zachytený po zastavení v stanici Zvolen os.st. v čele „dvanástkou“ s plechovým označením, foto Marek Rychnavský /ur.csd/. Touto druhou časťou článku som uzavrel jednu historickú kapitolu v prevádzke obľúbeného radu 263. Text: Andy
Spolupráca: Radek Ivanič
Foto: Radek Ivanič, Marek Rychnavský, Andrej Ivanič
| 