Výlet za poľskou železničnou históriou

Dátum 06.03.2014 0:00:00 | Kategória: Zahraničné reportáže

Výlet za poľskou železničnou históriou

Už sa pomaly stáva tradíciou, že začiatkom roka sa spolu s Andym presúvame k našim severným susedom. Nebolo tomu inak ani teraz, no predsa len bola cesta trošku iná.


Jednak sme necestovali dlhé vzdialenosti ako v minulosti a jednak sme na ceste použili i automobil,

či inak povedané gumokol, vzhľadom na potrebu rýchleho presunu a absenciu niektorých vlakových prípojov (začína mi to pripomínať slovenské reálie).

Cieľ bol jasný - navštíviť poľské muzeálne depo Skierniewice, v ktorom sa nachádza množstvo historických vozidiel a železničných artefaktov.

Po docestovaní na známu žst. Warsava Wschodnia, nás vyzdvihol kamarát Kryštof a jeho autom sme sa presunuli do Skierniewíc až k spomínanému areálu. Po vybavení telefonických formalít, keďže v zime je múzeum zatvorené, nám prišli otvoriť zamestnanci areálu, ktorí pracujú na renovácii vzácnych exponátov.

A tak sme sa dali do fotenia. Z vonkajšej časti sa človeku zdá, že až na pár parných lokomotív a niekoľkých vagónov ex DRG (Deutsche Reichsbahn Gesselschaft - nemeckých ríšskych železníc pred II.svet.vojnou) nie je bývalé depo ani tak výnimočné, ovšem v druhej časti v depozitovej hale sme ostali stáť s nemým úžasom. Stáli tu skvosty železničnej histórie a keďže nemám toľko priestoru, aby som mohol všetko menovať, spomeniem aspoň niektoré. Prototypová elektrická lokomotíva z počiatkov elektrifikácie v Poľsku, predvojnové nemecké motorové vozy s akými sa dnes už nestretneme, medzi nimi aj jeden z dvoch existujúcich motorových krokodílov, salónny voz poľskej vlády, ktorý nebol využitý a mnoho, mnoho ďaľšieho. Možnosti fotiť boli obmedzené vzhľadom na stiesnené priestory,

ale foťák mi cvakal kde sa len dalo, vo všetkých prístupných uhloch.

Keď sme po niekoľkých hodinách opúšťali priestory, tohoto unikátneho depozitára, boli sme tak nasýtení železničnou históriou, že až na pár traťových momentiek vlakov na spiatočnej ceste sme už ani neuvažovali o žiadnom ďaľšom programe.

Bolo treba vstrebať zážitky, o ktoré sa chcem aj s Vami podeliť.

Marek Rychnavský

vchod do múzea - mašinka akoby vrastená medzi stromy

vchod do múzea - mašinka akoby vrastená medzi stromy

hlavné nádvorie

hlavné nádvorie

hlavné nádvorie z iného uhlu

hlavné nádvorie z iného uhlu

pohľad trocha bokom do koľajiska bývalého depa

pohľad trocha bokom do koľajiska bývalého depa

za mašinkami sú odstavené vagóny DR (asi ešte od vojny)

za mašinkami sú odstavené vagóny DR (asi ešte od vojny)

nápis o poslednom vážení to dokazuje

nápis o poslednom vážení to dokazuje

zrejme toho od vojny veľa nevozili (skoro zánovné)

zrejme toho od vojny veľa nevozili (skoro zánovné)

točňa, alebo inak povedané polotočňa

točňa, alebo inak povedané polotočňa

a dostávame sa do depozitu

a dostávame sa do depozitu

vzácna elektrika z minulosti EP03

vzácna elektrika z minulosti EP03

salónny voz poľského ministerského predsedu

salónny voz poľského ministerského predsedu

a jeho interiér...

a jeho interiér...

... a rokovacia miestnosť

... a rokovacia miestnosť

ďalej sa dostávame k úzkorozchodným mašinkám...

ďalej sa dostávame k úzkorozchodným mašinkám...

... a ďalšia malinká šípková Ruženka, ktorá čaká na oživenie

... a ďalšia malinká šípková Ruženka, ktorá čaká na oživenie

motorový voz nemeckej výroby z obdobia 2.svet.vojny

motorový voz nemeckej výroby z obdobia 2.svet.vojny

a výrobná značka na podvozku

a výrobná značka na podvozku

unikát - nemecký motorový voz (krokodíl) Existujú už len dva exempláre na svete

unikát - nemecký motorový voz (krokodíl) Existujú už len dva exempláre na svete

a skoro samozrejmá koristná bývala nemecká 52DRG

a skoro samozrejmá koristná bývala nemecká 52DRG

takisto unikát, salónny vozeň s šesťosým podvozkom pensylvánskeho typu

takisto unikát, salónny vozeň s šesťosým podvozkom pensylvánskeho typu

a tento pochádza z českých zemí - pivný vagón z Plzne

a tento pochádza z českých zemí - pivný vagón z Plzne

a tu sa renovujú exponáty

a tu sa renovujú exponáty

naproti nádvoriu sa nachádza výstava zabezpečovacej techniky

naproti nádvoriu sa nachádza výstava zabezpečovacej techniky

a pri východe z budovy stará mapa - až sa človeku zovrie hrdlo nostalgickým smútkom pri pohľad na tie počty tratí, ktoré boli v Poľsku nezmyselne zrušené

a pri východe z budovy stará mapa - až sa človeku zovrie hrdlo nostalgickým smútkom pri pohľad na tie počty tratí, ktoré boli v Poľsku nezmyselne zrušené

ozdobou výhrevne a skanzenu v Skierniewicach je pruský parný rušeň radu S6 / Linke Hofmann 1912/, ktorý jazdil na DR s označením 13 1247.Od roku 1931 sa tento parný rušeň používa ako didaktický exponát. V 30. rokoch minulého storočia, vrátane 2. svetovej vojny tieto rušne slúžili v Skierniewicach,foto Andy

ozdobou výhrevne a skanzenu v Skierniewicach je pruský parný rušeň radu S6 / Linke Hofmann 1912/, ktorý jazdil na DR s označením 13 1247.Od roku 1931 sa tento parný rušeň používa ako didaktický exponát. V 30. rokoch minulého storočia, vrátane 2. svetovej vojny tieto rušne slúžili v Skierniewicach,foto Andy

umelecký pohľad na behúne parných rušňov Ty23-273 a S6, foto Andy

umelecký pohľad na behúne parných rušňov Ty23-273 a S6, foto Andy

dve koľaje na ktorých sú odstavené vľavo súprava rýchlikových historických vozňov, vpravo súprava „Zetiek“, ktoré sa počas 2.svetovej vojny využívali na deportáciu ...,foto Andy

dve koľaje na ktorých sú odstavené vľavo súprava rýchlikových historických vozňov, vpravo súprava „Zetiek“, ktoré sa počas 2.svetovej vojny využívali na deportáciu ...,foto Andy

poľské parné rušne mali vždy odlievané označenia zložené z dvoch tabúľ: tou prvou bol poľský štátny znak – Orol a pod ním skratka P.K.P, tou druhou bola odlievaná tabuľka samostatne s radom rušňa a samostatne s poradových číslom, tendre túto tabuľku mali jednu, ako na snímke označenie tendra 25D49, patriacemu k parnému rušňu Ol49-4, foto Andy

poľské parné rušne mali vždy odlievané označenia zložené z dvoch tabúľ: tou prvou bol poľský štátny znak – Orol a pod ním skratka P.K.P, tou druhou bola odlievaná tabuľka samostatne s radom rušňa a samostatne s poradových číslom, tendre túto tabuľku mali jednu, ako na snímke označenie tendra 25D49, patriacemu k parnému rušňu Ol49-4, foto Andy

umelecký pohľad na hnacie dvojkolesia rušňa Ol49-4, foto Andy

umelecký pohľad na hnacie dvojkolesia rušňa Ol49-4, foto Andy

počas obdobia cárskej okupácie /záboru / Poľska sa používali tieto drevené domčeky pre strážnikov oddielov, foto Andy

počas obdobia cárskej okupácie /záboru / Poľska sa používali tieto drevené domčeky pre strážnikov oddielov, foto Andy

časť malého parného rušňa a vedľa neho trojosový historický osobný vozeň, foto Andy

časť malého parného rušňa a vedľa neho trojosový historický osobný vozeň, foto Andy

betónový odliatok poľského štátneho znaku pochádzajúci z niektorej zo zbúraných železničných stavieb, foto Andy

betónový odliatok poľského štátneho znaku pochádzajúci z niektorej zo zbúraných železničných stavieb, foto Andy

Rakúska cisterna z roku 1905, foto Andy

Rakúska cisterna z roku 1905, foto Andy

Malé doplnenie od Andyho:

Pár slov o výhrevni Skierniewice:

História poľského parného rušňového depa – výhrevne Skierniewice patrí na území dnešného Poľska s najstarším. Už v roku 1842 sa cárske mocnosti rozhodli, že v tomto mestečku, alebo skôr nerozvinutej osade bude uzlová železničná stanica. Prvé zachované písomné zmienky o skierniewickom rušňovom depe pochádzajú z roku 1858, kde sa už pojednáva o rozšíreniu a modernizácii existujúceho areálu depa. V roku 1862 sa v areáli depa začala stavať nová rotunda s ôsmimi koľajami určená pre deponáciu parných rušňov, v roku 1865 sa táto rotunda rozšírila o ďalšie 4 miesta. V roku 1871 sa zväčšil vodojem určený pre zbrojenie vodou, ten pôvodný pochádzal z roku 1858. Počas 1.svetovej vojny bol areál depa úplne zničený ustupujúcimi nemeckými vojskami, avšak po jej skončení bolo to práve rušňové depo, ktoré sa ako prvé opravilo a znovu postavilo. V tom čase vznikla nová rotunda, ktorá už mala 23 miest pre parné rušne. V medzivojnovom období narástla dôležitosť tohto parného depa, ktoré po ukončení a spojení železnicou od južného Poľska k moru si vyžiadalo prítomnosť ťažkých nákladných rušňov, určených na prepravu vlakov sever –juh. Železničná infraštruktúra však dovoľovala deponovanie takýchto rušňov / rady Tr20, Tr21,Ty23/ iba v depe Skierniewice. Modernizácia trate Skierniewice –Kutno- Łowicz pomohla odľahčiť nákladnú dopravu vedenú úvraťou práve cez skierniewický železničný uzol, čo umožnilo miestnemu depu začať obsluhovať aj osobnú dopravu. V roku 1934 toto rušňové depo malo už v stave 34 parných rušňov.

Nemecká invázia v septembri 1939 spôsobila značné poškodenie železničného uzla a infraštruktúry. V okolí mesta totiž operovali dva poľské pancierové vlaky. Ešte na jeseň 1939 sa začala oprava a rozširovanie železnice, pretože nové vedenie Ostbahn malo za úlohu zvýšenie priepustnosti trate do Varšavy až na 72 vojenských vlakov za deň / okrem civilného cestovného poriadku/. Počas 2.svetovej vojny došlo k ďalšiemu rozšíreniu depa o 24 miest pre rušne, postavili sa rôzne stavby, celkovo teda v depe bolo miesto pre 50 parných rušňov.

Po oslobodení význam depa ešte viac narástol, kvôli jeho určeniu pre nákladnú dopravu, v roku 1963 sa spotreba uhlia vyšplhala na 92 000 ton a depo každý deň vystavovalo na vlaky 60 parných nákladných rušňov.

V roku 1980 na základe vydaného rozhodnutia o zdvojkoľajnení traťového úseku Skierniewice – Skierniewki sa musela odbúrať časť točne, z ktorej následne vznikla „polotočňa“ – so vstupom a výstupom cez túto točňu na inú koľaj.

Od roku 1987 sa v skierniewickom depe objavili elektrické lokomotívy radu ET21 a neskôr aj ET22.

V roku 1989 parné rušne v tomto depe ukončili svoju traťovú službu, a v roku 1991 bolo v stave depa ešte 24 činných parných rušňov, ktoré sa však používali už iba na pracovných vlakoch a na miestnych výkonoch. Dňom 1.októbra 1991 po 146 rokoch činnosti prestalo rušňové parné depo Skierniewice fungovať ako samostatná organizačná jednotka. V auguste 1992 sa celý areál bývalého depa previedol pod správu železničného majetku, a v depe bola už iba strážna služba.

Zároveň od roku 1992 sa začalo s intenzívnym premiestňovaním rôznych železničných historických vozidiel do areálu bývalého depa, a v roku 1994 bol celý areál zapísaný do zoznamu architektonických pamiatok skierniewického kraja.

Po 10 rokoch úsilia bolo parné depo v roku 2002 pomocou štátneho majetku prevedené na majetok Poľského združenia železničných fanúšikov a následne sa začalo s opravou a adaptáciou majetku a budov pre účely budúceho múzea.

Už v roku 1995 sa areál bývalej výhrevne začal sprístupňovať turistom, spočiatku iba pre určité podujatia, avšak neskôr od roku 2005 už systematicky pre verejnosť formou tzv. Otvorených dní.

V súčasnosti sa v areáli bývalého parného rušňového depa nachádza viac ako 100 rôznych historických železničných vozidiel, väčšinou čakajúcich na opravu.

Niektoré zaujímavé železničné vozidlá, nachádzajúce sa v skierniewickej výhrevni:
- odreštaurovaná rakúska cisterna z roku 1905 –foto 33
- rekonštruovaný chladiarenský vozeň na prepravu piva z roku 1912 – foto 21
- švédska elektrická lokomotíva radu EP03 -08, vyrobená v roku 1951 pre PKP – foto 10
- jediný zachovaný pruský parný rušeň S6- foto 25
- jediný, nikdy nevyužitý salónny vozeň radu As pre poľského komunistického premiéra Józefa Cyrankiewicza, foto 11,12,13.
- Širokorozchodný parný rušeň Ty23-273, ktorý posledné roky svojej služby jazdil na širokom rozchode v stanici Žurawica, foto 4
- Európskym unikátom je jediná zachovaná akumulačná motorová jednotka Wittfeldovho systému z roku 1913 /Wumag / AEG, bývalý AT 543/544/, ktorý bol zrekonštruovaný v roku 1995, foto 18
- Vo výhrevni sa nachádza aj v Poľsku najstarší prevádzkyschopný osobný vozeň, postavený v Koenigsbergu v roku 1899.

Otvorené dni v roku 2014:

3. mája – Otvorený deň
17. mája - Železničná noc múzeí – vo svetle Jupiterov a hviezd
7. júna- Deň detí vo výhrevni
5. júla – Otvorený deň
2. augusta – Otvorený deň
6.septembra- Otvorený deň
20. septembra – mimoriadny Otvorený deň pri príležitosti Skierniewického sviatku kvetov, ovocia a zeleniny
21. septembra - mimoriadny Otvorený deň pri príležitosti Skierniewického sviatku kvetov, ovocia a zeleniny
4. októbra – Otvorený deň
22. novembra – Sviatok železničiarov

Viac informácií nájdete na stránke >>odkaz (www)<<

e-mail: >>odkaz (E-mail)<<

adresa výhrevne: Parowozownia Skierniewice, ul. Łowicka 1, Skierniewice, Poľsko.

Spracoval: Mgr.Andrej Ivanič





Článok zverejnený na Železničný.net
https://www.zeleznicny.net

URL tohoto článku je:
https://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=1585