 Po tlakovej níži vždy prichádza tlaková výš a s ňou spojené zlepšenie počasia. Mám rád dni, kedy ustane vietor, vyjde slnko a ožiari krajinu zapadnú panenským snehom bez stôp ľudí i zvierat. Jeden takýto meteorologický prechod som si vybral pre svoju návštevu hôr.
 Ku dokonalosti chýbali ešte zasnežené stromy, ale silný vietor nedovolil vločkám usadiť sa na ihličí a tak umožnil vzniknúť závejom. Pri jednom z nich sa stretala dvojica dvojičiek.  Keďže som chcel byť na tvári miesta už zavčasu ráno, vybral som sa o deň skôr, čo mi umožnilo vychutnať si besnenie živlov naplno. Fujavica ako z rozprávky nedovoľovala použiť statív, tak som si zaimprovizoval z ruky. A tu je výsledok prvej električky v atypickom (zatiaľ) nátere.  Počasie bolo skutočne na jednotku a navyše sa mi začali premávať pred objektívom vcelku zaujímavé stroje. Na IC501 sa objavil Hugo.  Po dlhom čakaní na R 601, kedy neprešlo ani koleso, som sa zvítal s priateľmi a ako na potvoru sa R 601 akurát míňal s nákladným vlakom pri mieste na ktorom sme stáli. Murphyho zákony fungujú spoľahlivo, tak sme si mohli vychutnať aspoň postrk od nešťastného nákladu.  Medzitým sa slnko otočilo, čo nás donútilo zmeniť uhol expozície. Snažil som sa vybrať miesta, ktoré nie sú až tak opozerané.  Na R 603 sa objavil posledný modernizát.  Štvrtá rakaňa nám robila garde celý deň.  Poobedný osobák s masívom Gerlachu v pozadí.  Počas čakania na IC 503 sa nám pred objektívom predviedla relatívne zachovalá 363.095.  350.017 v čele IC 505.  Čakanie na R608 mi ešte spestrila preprava opravenej 131.052 zo ŽOS Vrútky do domovského depa. Touto poslednou fotografiou sa pre mňa skončil tento nádherný deň prežitý s príjemnými ľudmi. ©Železničný.net´2013; Duko.
| 