 Bojím sa cestovať na Slovensku vlakom.
Nie pre to že by som mal strach z psychického zdravia a pohody začínajúcich rušňovodičov. Pre iné. Možno to pochopíte z nasledujúcich postrehov z krátkej dovolenky na ktorú a z ktorej som sa z dôvodov strachu z výšok pobral vláčikom. (Mal som FIP-ku, ale aj tak lôžko ta i nazad stálo viacej ako moju krajšiu polovičku stála spiatočná letenka, takže finančné dôvody to určite neboli).  Začiatok : naplánovanie cesty. Cieľ je jasný - stihnúť vlak EN 456 v Prahe (odch. 18:29). Z dôvodu onoho STRACHU sa neodvážim ísť z domu vlakom o desiatej s 13 minútovým prestupom v Blave a príchodom do Prahy 18:21. Na to by sa nepodujal ani kamikadze. Odchádzame ráno o šiestej, 4 hodinová rezerva by snáď mohla stačiť. Snáď...  Cesta tam : prebieha to kľudne, načas. Prvé tri hodiny. Po stanicu XYZ. Tam nás zastavili a hodinu sme stáli. Nebolo to celkom bez vysvetlenia. Povedali nám že v stanici pred nami je "nehoda". Náš EC vlak do Čiech stál niekde za nami a keď sa podarilo "nehodu" odstrániť púšťali ho samozrejme pred nami. Snaha presvedčiť dispiho aby nám to EC zastavil a mohli sme prestúpiť bola zbytočná, trápna a pre neho zaiste aj zábavná... Vlakvedúcemu povedal že už mu nemá volať ! Rozumiem že mal s nehodou a upchatou traťou veľa starostí, ale vlaky chodia preto aby sa mali ako traťováci o pol dvanástej pred obedom domov dostať (verím že tým by to EC zastavil), alebo preto aby vozili ľudí ?!  (Z nehody sa vykľulo to že traťováci v Trnovci robili výluku na priecestí na druhej koľaji a vrodenou šikovnosťou sa im podarilo na hodku zapratať aj prvú. Ale nehoda to vlastne bola, tak čo sa sťažujem, informovaní sme boli správne.)  Ďalej z Blavy (kde sme si hodinku počkali) sme mali šťastie - Hungárka si vybrala šťastný deň a zrovna dnešok bol tým vylosovaným dňom roka 2013 keď šla načas.  EuroNight z Prahy meškal pol hodinu. Na českom území doznievajú povodne, v Nemecku vrcholia. Vlakový personál všetko vysvetlí, človek ľahko pochopí, až som mal chuť prispieť na humanitárnu pomoc. Kľudne sme si ľahli spať. Do Kolína nad Rýnom sme dojéchali s necelými troma hodinkami na štíte. Sprievodca doniesol čaj naviac, pred naším výstupom sa spýtal kam cestujeme a aké spojenia máme, potrebujeme. Vzhľadom na hodinový (niekde aj hustejší) takt na všetky smery a v podstate rannú hodinu keď sa doprava eštelen rozbieha, som považoval otázku za zbytočnú a nechápavo som na neho hľadel ako teľa na nové vráta. Za to sa takto oneskorene tomu sprievodcovi ospravedlňujem. Staral sa o svojich zákazníkov a ja som nepochopil že jeho jedinou úlohou nebolo pocvakať lístky a húliť v služobáku.  Cesta nazad : Náš nočák (EN 457) je v Kolíne nad Rýnom až po 22.h a to je vzhľadom na prítomnosť osoby pod 3 roky v našej expedičnej skupine veku neskoro. Ide sa teda nazad cez Amsterdam (odchod o 19:01). Treba sa vyhnúť západniarskym vynálezom ako je ICE, Thalys, FYRA. Preto ideme obyčajnými vlakmi s prestupom v Rotterdame. Prestupový čas 16 minút. Do Rotterdamu prídeme 18 minút zmeškaný. Áno, aj tam vlaky meškajú, veľa sa tam stavia, opravuje, z dvojkoľajných tratí sa robia (nie jednokoľajné alebo nulakoľajné) štvorkoľajné ! Rozdiel je v nasledujúcom --- náš prípoj do Amsterdamu bol fuč. O posrané 2 minúty! Ďalší o hodinu. Keďže sme zo Slovenska s takýmito vecami samozrejme rátame = máme rezervu, je to OK. Napriek tomu - o tri minúty ide rýchlovlak FYRA do Amsterdamu - prichádzam k sprievodcovi onoho rýchlovlaku, a on už vie že cestujúcim z Bruselu ušiel prípoj (on už to vie !!!!!!!!!!! ako je to pre Kristove rany možné, pred minútou tam zastali !? AKO ?!?) a berie nás do rýchlovlaku s obyčajnými lístkami. Sme v Amsterdame dokonca o pol hodinu skôr !!! Viete si predstaviť ako by sa táto situácia vyvíjala u ZSSK ?!? Viete si predstaviť to množstvo predpisov čo by sprievodca odrecitoval prečo nás nemôže vziať a to množstvo pokút čo by nám narátal keby sme predsalen do vlaku vyššej kategórie nastúpili v snahe chytiť svoj nasledujúci vlak (lietadlo, loď,...)? Viete si to predstaviť ? No viete, cestujete so ZSSK a.s..  Nočák z Amsterdamu odišiel načas. Po vchode do Nemecka postupne naberáme meškanie, ráno v Berlíne sú to takmer 3 hodiny. (vlak zberá lôžka z Dánska, Holandska, Švajčiarska, stále sú povodne). V Berlíne v pohode prestúpime na Hungarku ktorá nás aj trošku počká. Pohoda, zdá sa že sa dnes dostaneme domov. Hurá.  Milá Hungarka na povodňových pomalých cestách medzi Drážďanmi a Prahou nazberá 30 minút meškanie. Čas na prestup v Bratislave 16 minút. Žijem v sladkej nádeji že tých zasraných 14 minút ten rýchlik do Košíc na zmeškaný EC vlak idúci z druhého konca Európy počká. Cestou sprevádzajúceho personálu vyslovujem požiadavku aby R 815 počkal na EC 171. Neviem či sa na to vyprdli, alebo sa dispinko poplietol, ale povedali mi po chvíli že nepočká a ďalší vlak máme o 17:50 čo je čas odchodu ďalšieho EC vlaku smer Budapešť. Asi si mysleli že od vlaku ktorý pokračuje smer Budapešť potrebujem stihnúť prípoj smer Budapešť.... Nerozumiem. Každopádne R 815 nepočkal.  Preštrikujete sa polovicou Európy, všade na vás počkajú, dobre že vás za ručičku neodvedú k prípojnému vlaku a prídete na Slovensko a ... vysmejú sa vám do ksichtu. Doslova a do písmena. "Čakacia doba bola dodržaná"  Pri pokuse o sťažnosť pristúpali k okienku na informáciách ďalší cestujúci z vlaku EC 171 Hungária ktorí v kútiku duše túžili cestovať vlakom R 815 do Tornale a Rožňavy. ZSSK im toto potešenie nedopriala, kvôli 20 minútam meškania (ktoré by Zlatúšik hravo skresal po Zvolen na polovicu - to garantujem !) z nich urobili zajatcov a na jednu noc bezdomovcov. Ale nie, teraz naozaj trošku preháňam. Tým debilom (odvážili sa cestovať so ZSSK, tak si iné počastovanie ani nezaslúžia) ide predsa ďalší vlak. „Už“ o osem hodín! Nočná "Poľana". Dovtedy si môžu posedieť na rozbombardovanej, zasranej, zašťanej a zagrcanej hlavnej stanici medzi kolegami bezdomovcami a ich psami. No fasa.  Ja som sa na rozdiel od nich ešte v ten deň domov dostal. O 23.tej hodine. Aj s trojročným deckom (Prepáč Klárka, bola si naozaj veľmi statočná, srdiečko. Sľubujem Ti že to bolo naposledy).  Na internetových stránkach sa snažím ZSSK (nie ŽSR !) zastávať. Ak sa to čo i len trošku dá. Nepatrí sa vylučovať exkrementy do vlastného hniezda. Ale v poslednom čase sa úprimne čudujem každému kto na Slovensku cestuje vlakom na vzdialenosť väčšiu ako sa dá dôjsť v prípade potreby pešo.   Text a ilustračné: foto: jožo pilko 2013 ps : neuvádzam mená, dátumy. nie je mojim cieľom aby sa chorý systém odbavil na zamestnancoch fungujúcich podľa chorých ustrnutých pravidiel...
| 