 Dlho sa na železnici neudialo nič, čo by sa vymykalo jej železnej pravidelnosti, pokiaľ neprišiel máj a s ním prebúdzanie železničnej nostalgie. Tohoročný boom spôsobil, že sme sa už niekoľko víkendov po sebe nestihli zastaviť a maratón pokračuje ďalej. Inak tomu nebolo ani v sobotu 8.6.2013, kedy sa navŕšilo hneď niekoľko akcií, kde sme si pomaly nevedeli ani vybrať ktorú skôr. Prednosť dostala Nohabka a Radošina. LTE na titulke "išlo náhodou okolo  " Ak sa vám niektoré zábery budú zdať známe, nie je to náhoda a na akcii sme boli spolu so susedmi.
 Začali sme v susedstve obce Bíňa, kadiaľ mala naplánovaný prechod Nohabka so zvláštnym vlakom z Budapešti do Banskej Štiavnice  Po malom zdržaní na hraniciach sa o niečo neskôr začal krajinou šíriť charakteristický zvuk netlmeného šestnásťvalcového dvojtaktného motora GM16.567  Panoramatický pohľad na súpravu v typickej juhoslovenskej krajine.  Než sme sa premotali cez Levice Nohabka zvýšila svoj náskok, čím sa nám vytvoril malý časový priestor na jednu "bokovku" rýchlika ťahaného retrovicou.  Romantický viadukt v Banskej Belej. Žiaľ neúnosný dlhodobo zo strany ŽSR zanedbávaný stav trate z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice neumožnil Nohabke napredovať so súpravou ďalej, tak bola nahradená HDV radu 740, ktoré je ľahšie a má ľahšiu prechodnosť. Nedá mi v tejto súvislosti nevypustiť poznámku či to tak náhodou nie je hanba, aby do Banskej Štiavnice, jedného z najkrajších slovenských miest zapísaných vo svetovom kultúrnom dedičstve UNESCO viedla zanedbaná železnica, ktorú mimochodom stavali i moji rodičia ako Trať Mládeže a na ktorú sa počas celej doby jej prevádzky nenašli peniaze na obnovu, ale samozrejme sa za dopravnú cestu kasíruje dodnes!  Z Banskej Belej sme sa vybrali do Radošiny. Cestou sme dostali informáciu, že pôjde z Kozároviec cez Zlaté Moravce a Lužianky nákladný vlak LTE. Nuž, i keď búrkové mračná sa pomaly kumulovali i dáku kvapku vypustili, oplatilo sa počkať - Volkovce  Vjazd do Lužianok. V pozadí kostolík v Dražovciach.  Aby Zobor neprišiel skrátka, tak ešte jeden pohľad zo Zbehov.  Stačilo prejsť pár sto metrov a už v diaľke húka motorka z Radošiny.  Vchod do Zbehov.  V Radošine som bol naposledy na akcii Šíny do Radošiny s nemenej slávnym Radošinským naivným divadlom v lete revolučného roku 1989 s parným rušňom 556.036 a 310.433  A to tu vtedy chodili Pilštiky s veľkými vozňami. Toľko ľudí cestovalo. Žiaľ zlý grafikon a likvidačné rozhodnutie v roku 2003 týchto ľudí zanechalo napospas autobusovej doprave. Kedy niekto pochopí, že výkony vo verejnom záujme sú také, ktoré potrebujú ľudia a nie iba tie ziskové? To musí opäť prísť súkromný dopravca??? Keď neprivezieme cestujúcich k rýchliku, nenaplníme rýchlik na hlavnej trati. Keď budeme voziť prázdne rýchliky - zrušíme ich, no a keď si zrušíme predmet podnikania... Posledný zhasne!  Vráťme sa ku akcii, ktorá tradične zaplnila všetky miesta vo vlakoch ľuďmi, ktorí spomínali, o čo ľahšie sa im žilo, keď aspoň tá motorka chodila...  Posledná vlak do Topoľčian a do videnia nabudúce Radošina!  Posledný záber patrí prejazdu prievidzkého rýchlika pred Jelšovcami s "novou" posilou. ©železničný.net ´2013; Duko
| 