Prvé dni nám počasie vyšlo na sto percent a tak sme si ho vychutnávali plnými dúškami. Čo by to bolo za fotovačku, keby nebol nejaký bonus? I keď bonus mal byť cez zimné prázdniny, počasie neprialo a že sa oplatilo vyčkať, sa vás pokúsim presvedčiť v tejto repotáži.
Povinné ranné zábery z pútnického miesta na Štrbe sú síce opozerané, ale vždy krásne. Viditeľnosť bola úžasná a tak sa v dlhých pauzách medzi vlakmi dalo intenzívne "kochať" Kriváň po "prizoomovaní" ukazoval svoje detaily. Keďže sme sa "pokochali" dosť a žiadny vlak dlho nešiel, vybrali sme sa ďalej dolinou za svojimi cieľmi. Primotal sa počas presunu do cesty náklad, a tak sme museli využiť spoľahlivý "núdzový" flek z nadjazdu. Ranné slnko svietilo ešte správnym smerom, zašli sme pod Vydrník, kde sme sa opäť "kochali" Trblietavý sneh a jemný prechod horizontu s oblohou splýval vo vysokej oblačnosti. Tomu pohľadu neodolal ani Krz. V diaľke začali dunieť kolesá na koľajniciach, ktoré nám doniesli pred objektívy relatívne čisté stereo. "Pohoda klídek a tabáček" sa dá nazvať Mirov relax na horizonte. Keďže akurát nešlo žiadne lietadlo, snažil sa ho celkom úspešne napodobniť. Po prechode "posledného mohykána" 362.016 na R 601, sme sa vybrali na "lepšie". Tým bola myslená popradská dolina s jej neodmysliteľnými delfínmi. A zastávka v Matejovciach. Slnko sa otočilo a tak sme si popradskú dolinu nechali na druhý deň. Na pútnickej lúke pri bufete už vysoké marcové slnko nezakrývalo tieňmi stromov trať, a tak sme sa prišli opäť "kochať" Ďalší deň bol v znamení tetrapakov a delfínov na slavkovských lúkach. Lomnický štít i stará zjazdovka na Hrebienku. Popradská dolina a zastávka Strážky, ktorá mi už dlhšiu dobu nedávala spať kvôli tomuto miestu, z ktorého sú exponované všetky ostatné zábery. Delfín odchádza zo spomínanej zastávky. Most v Strážkach a v pozadí Belianske Tatry. Delfín, most, Belianske a masív Vysokých Tatier. Oblúk pred ďalším mostom Ešte prejde okolo kašiteľa v Strážkach a stratí sa nám z dohľadu. Jeden autoportrét a bežíme do susednej doliny na Horehronca. Ale o tom už v ďalšom dieli ©železničný.net ´2013; Duko
|