Životy a osudy rušňov sú a často bývajú rôzne. Niektoré skončia svoju púť ako násilne poškodené a ich život a služba sa navždy skončia, iné jednoducho dojazdia a majú to šťastie, aby ďalej existovali vo forme historických vozidiel, a ešte ďalšie rušne to majú ešte viac skomplikovanejšie. Jednoducho dojazdia, nie sú ani fyzicky zlikvidované, a ani sa nevyužívajú. Takým rušňom bola aj bobina 140.052.

Mnohí z nás pri zalovení v pamäti si spomenú na bobinku 140.052. Odvtedy, keď pravidelne vozievala svoje vlaky, pretieklo už veľa vody dolu Váhom, tí mladší si to pamätať už nemôžu, určite však všetci si spomíname na bezútešný vrak, ktorý stál v žilinskom depe .

Rozbité, vykradnuté stanovište, vyprázdnená, doslova priehľadná strojovňa, oholená strecha, náter už neurčitého odtieňa, asi tak by sa opisom dal charakterizovať stav toho, čo stálo na koľajach v žilinskom depe po dlhšiu dobu. Azda už nikto neveril, že z tejto kôpky plechov vznikne raz opäť krásny rušeň.

Dňa 17.7.2007, v deň keď muzeálna bohumínska bobinka E499.004 viezla krásny RailTrans rýchlik, sa na dlhú cestu vydala aj slovenská veteránka 140.052. K jej preprave poslúžil ,,okuliarnik" 750.059 nesúci žltý náter firmy Viamont, ktorý pre tento rušeň prišiel až do žilinského depa. Na bobinu boli nainštalované provizórne vzduchové hadice, aby sa mohla v tichosti cez Púchov a Horní Lideč vydať na cestu znovuzrodenia až do Přerova. V Přerove tento rušeň podstúpil kompletizačnú a generálnu opravu, boli na neho doplnené a nahradené chýbajúce časti, niektoré z nich boli novovyrobené, rušeň bol uvedený do pôvodného stavu, obdržal slušivý celočervený náter skrine, pričom niektoré polonizačné prvky a zariadenia budú na tento rušeň namontované až v Poľsku.

Zo Žiliny odišiel pôvodné zelený schátraný rušeň, do prevádzky sa však vráti dôstojná červená dáma...

Rušeň bol vyrobený vo výrobnej sérii 12 E 4 v roku 1957 v závode ŠKODA Plzeň. Nesie výrobné číslo 3120 a dodaný bol spoločne s E 499.053 dňa 6.1.1958 do depa Žilina. O päť dní neskôr vykonal úspešnú TBS na traťovom úseku Liptovský Hrádok – Kráľova Lehota, pri ktorej dosiahol rýchlosť 132 km/h. V depe Žilina jazdil na hlavných rýchlikových výkonoch, pričom tu mala aj jednu mimoriadnu udalosť, keď 4.11.1983 pri jazde so súpravovým vlakom do Martina sa stretla s pražskou E 499.1049, ktorá ušla z Martina smerom na Vrútky pre nedostatočné zaistenie proti pohybu. Vplyvom dodávok nových 162 do Žiliny, bola „päťdesiatdvojka“ 23.7.1991 presunutá do depa Košice, od januára 1993 pôsobila v Čiernej nad Tisou, odkiaľ bola známa vďaka pravidelnej vozbe rýchliku „Dukla“. Týždeň pred štedrým dňom roku 2002 odviezol posledný R 8 do Čopu, po návrate do depa bol definitívne odstavený z prevádzky.