 Tohtoročnú dovolenku sme strávili v doline Čierneho Váhu a v sedlách bicyklov zdolávali trasy odbočiek železničky neraz do úctyhodnej nadmorskej výšky 1100m/nm. Veľa miest nám bolo známych a tak vás pozývame na malú exkurziu po štyridsiatich rokoch.
Ako malý chlapec som raz cez vianoce videl film, v ktorom jazdili malé mašinky a v nich malé deti - moji vrstovníci. Ten film som už odvtedy po dlhé roky nevidel, lebo sa dostal na "index" teda do nepriazne režimu spolu s majstrom režisérom pánom Karlom Kachyňom. Po revolúcii sa dostal z trezora a dnes ho možno z času na čas zhliadnuť na rôznych televíznych kanáloch. Jeho hodnota je nevyčísliteľná, keďže zachytáva posledné chvíle najkrajšej z lesných železníc na Slovensku. Filmový príbeh je z obdobia konca druhej svetovej vojny, kde rodičia odložia dcéru Dášu do hôr ku starému otcovi, aby ju uchránili pred bombardovaním. Tu začína samotný príbeh šantivých detí v horách, ktorý dopĺňa lesná železnica a nádherné prostredie severného úpätia Nízkych Tatier. Film mal byť pôvodne nakrútený na Kysuckej lesnej železnici, ale z technických dôvodov sa filmovalo práve (našťastie) na Považskej lesnej železnici. Vďaka náhode sa podarilo zvečniť posledné chvíle kráľovnej lesných železníc a preto niektoré názvy vo filme pochádzajú z kysuckého prostredia. Do prostredia tejto železnice som sa dostal prvý krát až dlhých dvanásť rokov po jej zrušení. Časť trate bola chránená ako technická pamiatka a časť už mala v tom čase polčas rozpadu za sebou. Dnes tu už okrem niekoľkých podvalov, zbytkov mostov a pár ruín budov, ale zato kompletného spodného telesa trate nenájdeme takmer nič. Môžeme akurát porovnávať čo bolo, ešte je a čo už nieje.  Horáreň v ktorej bývala malá Dáša s dedom sa nachádza hlboko v horách v doline Ipoľtica.  Priznám sa, dlho som ju hľadal, ale nemal som šťastie. Až raz... minulý rok mi padla do oka. Zarastená vegetáciou, ale zato zachovalá. 
Detail horárne, ktorá stojí v dobrom stave dodnes. 
Nákladisko pod horárňou sa používa dodnes s malým rozdielom: dnes sa drevo vozí na autách. Čo pred tým odviezol jeden vagónik, dnes odvezie jedno auto s výkonom okolo 300 koní. Parný rušeň má výkon 90 koní a dokázal odviezť až devätnásť vagónov ložených drevom, ktoré mohlo mať dĺžku až dvadsaťdva metrov.  Malá latrínka i kôlňa kde sa Dáša ukrývala so svojimi myšami.  Kôlňa stojí dodnes.  Za ňou sa nachádza i keď v troskách ešte po toľkých rokoch latrínka!  Zvážnica na ktorej sa sánkovali deti s krásnym výhľadom na nákladisko kde posunovali mašinky.  Dnes tam nájdeme všetko, akurát tie mašinky odniesol čas...  Škola a kostol v Liptovskej Tepličke do ktorej chodili deti.  Stoja dodnes v takmer nezmenenej podobe... 
Posledná scéna z filmu. Tu sa filmovala záverečná scéna, na ktorej sa malý Franta lúči s Dášou, ktorú odváža vlak domov. Vlak smeruje po hlavnej trati smerom na Staníkovo do výšky 1100 metrov nad morom. V skutočnosti však až do stanice Nebo...  Pohľad z takmer toho istého miesta, kde stála kamera pred štyridsiatimi rokmi....  Naše putovanie pokračovalo ďalej na koniec doliny a priblížime vám ešte niekoľko odbočiek. Ráztoky v doline Ipoľtica. Tu bývalo tiež nákladisko.  Cesta dolu dolinou Ipoľtica v lokalite Lacková, kde sa nachádza Tajch, ktorý slúžil na splavovanie dreva. Vpravo viedla trať.  Pod Ráztokami v doline Ipoľtica. Až sem viedla najdlhšia odbočka železnice dlhá takmer 14.5 kilometra. Za kopcom na horizonte sa nachádza Horehronská obec Heľpa, do ktorej vedie lesná cesta - cyklotrasa. 
Dolina Ipoľtica. Trať nahradila cesta.  Odbočka Benkovo. Tu končila trať ďalšej vetvy dlhej 6,5 km.  Tadeto viedla hlavná trať na Staníkovo, na ktorej sa filmovali ďalšie pasáže filmu. Železnicu nahradila cesta.  Počas výletov sa treba aj posilniť. Medzi špekáčikmi dostali miesto aj cukríky Marshmallows, ktoré sú opekané vynikajúce!  Staníkovská vetva ponúkala úžasné výhľady z vláčika.  Staníkovská vetva lokalita Výpad nad Liptovskou Tepličkou.  V doline Čierneho Váhu má človek skutočne ku divej prírode veľmi blízko.  Kraj v ktorom doslova dávajú líšky dobrú noc! 
Odporúčam každému, aby si pozrel spomínaný film a navštívil tento nádherný turistami neobjavený kraj. Odporúčam sa prejsť či previezť na bicykli z Kráľovej Lehoty ku horárni Veľký Brunov, kde končila železnica a odkiaľ je to už iba necelé tri hodiny na Kráľovu Hoľu. Možno pochopíte o čo všetko sme likvidáciou tejto lesnej železnice prišli. ©železničný.net´2012; Duko
| 