 Začiatkom júla udreli tropické horúčavy v nížinách južného Slovenska. Keď sa nám doma rozpálil panelák na 33°C v obývačke, usúdil som, že treba zdupkať čo najďalej a najvyššie. Predĺžený prvý júlový týždeň na to poskytol ideálne podmienky.
 Klimatické podmienky sa menia ako v nížinách, tak i na horách. Bociany sa vyskytujú vo vyšších výškach v hojnom množstve, lebo tu nachádzajú dostatok potravy. Na tejto lúke pri Mengusovciach sme ich narátali 17 kusov. Nuž darmo, oteplieva sa. Dnes vás dohryzú komáre aj na Štrbskom Plese. V deň príchodu nám búrka prekazila ďalšie plány s fotením, a tak sme sa celá família venovali ochladzovaniu vodnými kvapkami.  Štvrtkové ráno sme sa zobudili do slnečného dňa. Sadli sme na bajky a zviezli sme sa dolu na "lúku pri bufete" kde už bolo plno. Na pľaci už od skorého rána dokumentovala všetky vlaky partia od susedov. Pred príchodom Huga sme sa rozišli a vybrali na iné miesto - nižšie do zárezu.  Hugo na dva spôsoby - s veľkým i malým Kriváňom.  Po IC čku sme zmenili miesto. Ani sme nestihli prísť do dvojzárezu a už hrkotala dolu kopcom dvojička s rakaňou a vyrovnávkou. Stihol som vytiahnuť foťák a zamieriť iba odhadom, lebo som mal prepnutý hľadáčik na displej . Výsledok nie je zlý.  Pri hľadaní toho najlepšieho miestečka pre expozíciu R601 som pomaly liezol vyššie a vyššie, až som zistil, že som hore . Pohľad s Tatrami sa mi vcelku pozdával.  Ako obyčajne to najlepšie miestečko sa vynorí až pri ceste preč a ešte k tomu za behu.  Keďže sa začalo nad tatrou blýskať, vybrali sme sa údolím do Popradu. Na moste pred Svitom prišiel čas počkať na IC504 na ktorom by sa mal vracať Hugo. Počkali sme si naň.  Slnko sa síce schovalo, ale výsledok je uspokojujúci. Keď si predstavím, že každú chvíľu sa blýskalo, mohli sme dopadnúť aj horšie.  Na druhý deň - v piatok bol veľký sviatok - jazda vlaku vlakov Orient Expresu. Vycestovali sme za černovcom a s ním do Žiliny počkať na túto slávu. Čuduj sa svete, zas tam bol Hugo! Keďže išiel s náskokom mohol zvoľniť tempo pred vchodom do žilinskej stanice, čo isto zachránilo zopár fotiek kolegom z druhého brehu, ktorých prekvapil práve na prieskume.  Vďaka ochote kolegu sa podarila urobiť kolekcia panoramatických záberov príchodu Orient expresu.  Šestnásť vozňov si veru Hugo už dlho nepotiahol.  Ešte jeden záber z odchodu Orient Expresu úvraťou na budatínsku spojku.  Detail luxusného vozňa a smerovej tabule.  Po Oriente sme sa vrátili na Štrbu. Keďže nad horami zúrila opäť búrka, spustili sme sa nižšie, kde sa slnko striedalo s oblakmi. Tradične na IC-čko 505 prišiel obláčik.  Ale neskôr na osobák už pálilo slnko. S búrkou a končiarmi v pozadí vznikli zaujímavé zábery.  Nad hlavami nám lietali húfy bocianov, ktoré zabehávali či vlastne zalietavali mladé.  Keď prehrmela prvá búrka vybehli sme ešte na lúku pre pár záberov než príde ďalšia, ktorá nám už hrmela za chrbátmi.  Ešte osobák a potom už len tma a voda.  Sobotu sme zasvätili Katke a opekačke pri pare, ktorá medzičasom zmenila majiteľa.  Konečne po návrate od Katky svietilo slnko a nehrmelo, tak sme sa mohli konečne vybrať na západnú stranu pre záber Huga na važeckých lúkach s IC 500  Zapadajúce slnko z posledných síl osvetľuje Excelsior pri návrate do Prahy.  Krásne nedeľné ráno sme si ešte prišli vychutnať na lúku obrastenú krásnou fialovou vŕbovkou.  Kratšie ohnisko  Hodinku zmeškaný R602 s dvojicou rušňov.  Po R 602 potešil ešte nákladniak s peknou rakaňou.  A tradičný Hugo nakoniec. Na svojom turnusovom IC501. Po tomto vlaku už nastal definitívne náš odchod do teplých krajín. Víkend sa skončil. Pôvodne sme chceli ísť ešte do Popradu, ale tradičná doobedná búrka nás zahnala späť na Štrbu... ©železničný.net´2012; Duko
| 