Requiem pre bobiny Časť I.: časy našej mladosti

Dátum 19.12.2011 0:10:00 | Kategória: Zaujímavosti z histórie

Srdce nejedného železničného nadšenca podskočí pri vyslovení jediného slovíčka – „bobina“.


Tieto elektrické lokomotívy, prvé ktoré naše trate začali brázdiť pred skoro 60 rokmi, a ktoré onedlho nasledovali ich mladšie sestry jednotkového radu vzbudzujú dodnes úctu a pozornosť mnohých. Jednotkovým bobinkám budeme venovať tri diely článku pomenovanom Requiem pre bobiny, kde sa spoločne pozrieme na časy ich mladosti a vrchol ich prevádzky, postupný útlm a jeseň ich života zakončenú tento rok.

V nasledujúcich troch častiach prinesieme to najkrajšie, čo naše archívy a fotoaparáty poskytli, aby sme sa mohli s Vami podeliť o čaro tohto radu.

Nebudeme sa tu rozpisovať o historických faktoch, kde kedy a ktorá mašinka jazdila a skončila, aký mala život, pretože týchto vecí je internet plný. Naopak Vám ponúkame lahodnú prechádzku fotografickým prierezom týchto obľúbených lokomotív.

Myslím, že to bude dôstojná rozlúčka s ukončením pravidelnej prevádzky lokomotív, ktoré sa natrvalo zapísali do dejín československej železnice.

Aj keď tieto mašinky nikdy od svojho vyrobenia neboli deponované na Slovensku, v časoch ich pravidelnej prevádzky sme ich mohli zahliadnuť aj v metropole východného Slovenska. Boli to návštevy pravidelné, boli to návštevy mimoriadne a neskôr vzácne, keď sa tieto stroje vynímali v čele ťažkých socialistických rýchlikov. Svoju službu si plnili pravidelne a každý deň sme ich vídali na hlavných tratiach v čelách rýchlikov, zrýchlených i osobných vlakov, no vďaka svojej univerzálnosti ani za mlada nevynechávali vozbu nákladných vlakov. Hlavné české železničné uzly by sa bez týchto strojov nezaobišli. Krásnych 9 rokov trval ich výlet, keď od roku 1966 do roku 1975 bez preprahu vozievali prestížny expres Hutník z Prahy priamo až do Varšavy.

Vďaka nášmu prispievateľovi pánovi Jiřímu Caskovi sa prostredníctvom prierezu vybraných fotografií celého tohto radu prenesieme do dôb dávno minulých, keď retro bolo povinné, a keď železnica tvorila jeden silný celok:


E 499 1.01, Čerčany, 24.1.1973




E 499 1.01, Praha hl.n., 10.6.1975




E 499 1.03, Hněvice, 29.6.1982




E 499 1.05, Děčín, 6.4.1988




E 499 1.06, Hostivař, 6.5.1984




E 499 1.07, Vršovice, 24.4.1973




E 499 1.08, Praha Libeň, 19.2.1987




E 499 1.10, Vršovice, 26.4.1973




E 499 1.11, Pardubice, 31.5.1991




E 499 1.11, Pardubice, 31.5.1991




E 499 1.13, Praha hl.n, 10.6.1975




E 499 1.18, Říčany, 13.2.1985




E 499 1.19, Hněvice, 5.6.1982




E 499 1.21, Praha střed, 1967




E 499 1.23 – Beroun, 21.4.1984




E 499 1.25, Žalov, 21.6.1986




E 499 1.26, Třebovice v Čechách, 7.4.1981




E 499 1.30, Štrba, 19.6.1987




E 499 1.33, Praha hl.n., 1.8.1978




E 499 1.38, Karlštejn, 21.4.1984




E 499 1.39, Roztoklaty, 26.5.1981




E 499 1.41, Hloubětín




E 499 1.45, Radotín, 23.4.1973




E 499 1.50, Vraňany, 2.6.1982




E 499 1.52, Vršovice, 19.4.1973




E 499 1.57, Hostivař, 11.4.1984




E 499.1.61, Praha hl.n., 16.7.1975



Text: Andy
Spolupráca a foto: Jiří Caska





Článok zverejnený na Železničný.net
https://www.zeleznicny.net

URL tohoto článku je:
https://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=1223