Pri mojej návšteve v Ternopile som sa predbežne dohodol s priateľmi Sašom a Antonom na spoločnej jesennej foto-akcii do Ivano-Frankivskej a Černivickej oblasti.
Na túto cestu sme si určili koniec októbra. Preto som si v práci naplánoval dovolenku a začal pripravovať potrebné veci. Vzhľadom na vrtkavé jesenné počasie, predpovede pre túto oblasť zneli veľmi dobre. Začínal som sa tešiť. No, iba krátko. Pár dní pred cestou som dostal správu, že kolegovia na stretnutie neprídu. Nastala chvíľa váhania. „ Ísť, či neisť?“ Keďže času na rozhodovanie už veľa nebolo a batoh bol zbalený, tak som zvolil možnosť cestovať a nechať tomu voľný priebeh.
Na Ukrajinu som prišiel tradične a to odpoludňajším vlakom z Čiernej n. Tisou do Čopu. V pokladni som si kúpil lístok a lôžko do stanice Kolomija. Vzhľadom na neskorší odchod môjho vlaku a to niečo po 19. hoď. mi umožnilo využiť čas, aby som sa v Čope ešte pohodlne a chutne navečeral. Cesta do 355 km vzdialenej Kolomije bola super. Skoro celú som ju prespal. Z vlaku som vystúpil v uvedenej stanici krátko po 6. hodine ešte za tmy. Začal som sa rozhliadať, ako nájsť cestu do depa. Tam som mal totiž stretnúť človeka, ktorý mi mal byť nápomocný. Po príchode do depa ma skutočne očakával mladý pán Ing. Zoznámili sme sa a zašli k nemu do kancelárie na kávu. Po malom občerstvení prišla na rad aj prehliadka po ich depe. Konečne som tu mohol na vlastné oči vidieť prvú jednotku DPL 1-001 s lok. 2M62-1114 (Ukrajinský Push Pull). Dozvedám sa, že ich depo má v stave ešte DPL 1-002. Celkovo je vraj na Ukrajine šesť kusov týchto Push Pullov. Ďalšie štyri jazdia v depe Koveľ.  Budova železničnej stanice Kolomija. Táto stanica je železničným uzlom, z ktorej vedú trate do miest Černivci a Zališčiky (južné zhlavie). Zo severného zhlavia vedú trate do Ivano-Frankivska a na Rachiv. Myslím, že treba spomenúť aj skutočnosť, že trať v smere Rachiv prechádza aj cez stanicu Jasiňa. Táto žst bola v období Československej republiky konečná. Patriaca ČSR do druhej svet. vojny. Asi do roku 1938 sem ešte jazdil priami rýchlik Praha – Bohumín – Košice – Kráľova n. Tisou – Jasiňa.  Motorová jednotka DPL 1-001 s lok.2M62-1114 vychádza z depa do stanice.  Záber na riadiaci vozeň jednotky DPL 1-001. – PUSH PULL.  Jednotka DPL 1-001 s osobným vlakom do stanice Černivci a vedľa odchádzajúci R 607 Černivci - Ľviv.  Staničná záloha v podobe ČME 3 5983 ustavične pracovala a vymetala všetky kúty stanice.  Nakládka a vykládka vozňov, ako všade inde.  Mal som záujem prezrieť si aj samotné mesto a tak sme vyrazili do ulíc. Neďaleko od stanice sa nachádza táto zaujímavá stavba. Je to múzeum kraslíc. Keďže bol pondelok a tu majú práve v tento deň voľno, tak som expozíciu asi 12 000 ručne zdobených kraslíc teda nevidel.  Priamo v centre sa nachádza budova radnice.  Pomník obetiam druhej svetovej vojny.  Budova mestského divadla.  Pomník veľkej ukrajinskej osobnosti Tarasa Ševčenka, ktorý bol maliar, básnik – zakladateľ novodobej ukrajinskej literatúry 19. storočia.  Počas prehliadky mesta sa ručičky na radničných hodinách posunuli zase o kus ďalej a ja som pocítil hlad. Preto sme s mojím priateľom zašli na obed. Navštívili sme pravú ľudovú reštauráciu, ktorá bola ešte takmer prázdna.  Veľmi príjemné prostredie nesklamalo. Obed bol v skutku vynikajúci. Miestna delikatesa mi ešte dnes vyvoláva veľké chute. Možno si ju dám nabudúce! Po dobrom obede sme opäť vybehli na stanicu. Bol som informovaný, že odpoludňajší vlak do Ivano-Frankivska má byť nasadená motorová jednotka DTL 1-001 zostavená z 2M62-1051A + šesť vozňov + 2M62-1051B. Je to ucelená jednotka. Niečo, ako naše panťáky.  Z lávky ponad stanicou sa mi podarilo zachytiť motorovú jednotku DTL 1-001 pri odchode. Keď som videl, ale aj počul, čo okolo mňa prešlo, tak mi naskočili zimomriavky.  Motorová jednotka DTL 1-001 zo zadnej strany s lok.2M62-1051B.  Po ceste do depa som ešte využil čas a počkal na Ex 141 Moskva – Černivci. V čele vlaku bola 2M62.0206.  Sekcia B 2M62-1165 odstavená v depe.  Pod rotundou depa stála aj zrušená lok. ČME 2 516 čakajúca na likvidáciu. Na želanie mi ju vytiahli, aby som si ju ešte vyfotil.  Lok. ČME 2 516 na okamih pred halou. Srdečná vďaka za ochotu pri posune!  Konečne som sa dočkal aj druhého Push Pulla. Zo stanice Zališčiky prišiel osobný vlak s motorovou jednotkou DPL 1-002.  Motorová jednotka DPL 1-002 a jej riadiaci vozeň. Pre informáciu, iba spomeniem, že skratka DPL znamená Disel – Poizd – Luhansky.  Po príjemne strávenom dni som sa ubytoval na železničnej nocľažni, aby som tak načerpal nových síl do ďalšieho dňa. Na druhý deň skoro ráno vyrážam do Ivano-Frankivska. Je to mesto oblastné. Významovo, ako naše krajské. Údajne má okolo 210 000 tis. obyvateľov. Taktiež tvorí železničný uzol. Z južného zhlavia vedú trate do žst Kolomija a Rachiv. Zo severného zhlavia smerujú trate do staníc Stryj a Ľviv. Nachádza sa tu veľká opravovňa osobných vozňov (ŽOS-ka). Údajne tu donedávna nebolo ani lok. depo. No, pár rokov späť sa depo začalo budovať v areáli bývalého kontajnerového prekladiska.  Hneď po príchode som si počkal na R 676 zo Šepetivky. V čele vlaku je M62.1683.  Po príchode do nového depa v rýchlosti fotím lok. ČME 3 595 odchádzajúcu na pracovný vlak.  Lok. ČME 3 6040 pri posune so sedemnásť vozňovou súpravou.  Keďže ruch v stanici ustal, využívam čas na rýchlu prehliadku mesta. Ulicou do centra prechádzam okolo „Bieleho Domu.“ V tejto budove sídlia asi všetky dôležite inštitúcie, ako sú súd miestna samospráva a pod.  Centrum, alebo radničné námestie.  Centralnaja Ratuša – priliehajúci názov radnici.  Neďaleko od radnice parkovali takéto limuzíny. Pán primátor sa asi má!  Kostol – Volodimira i Oľgi (Vladimíra a Oľgy).  Kúsok ďalej sa nachádzal kostol Panny Márie.  Po prehliadke mesta som zašiel opäť ku koľajisku. Pošťastilo sa mi zachytiť Ex 141 Moskva – Černivci a pár iných vlakov.  Rozhodol som sa, že moju púť tu ukončím a pomaly sa začnem presúvať v trase do mesta Kaluž – Dolyna – Stryj. Stanice, kde ešte môžem nájsť nejaké ČME 3 na zálohách. Pre riedkosť vlakov túto cestu však realizujem s miestnymi autobusmi. Prípadne alternatívnym spôsobom, ako ja. To je, že som dostal ponuku byť odvezený do mesta Kaluž na osobnom aute LADA 2105. Čo dodať? Konkurencia autobusom! Aj s tým sa tu možno stretnúť. Ukrajinské cesty ma dosť vytriasli. Je to malá pohroma. Preto zo stanice Stryj do Čopu opäť využívam železnicu.  Stanica Čop. - Tu sa pomaly moja cesta na širokom rozchode blížila ku koncu. Ostávalo mi ešte tých pár kilometrov domov po našich tratiach. Tak, zase niekedy - Do pobáčenja!!! Text a foto: Rasto - 2011
| 