Jeseň ako najfarebnejšie ročné obdobie som si už dlhšiu dobu chcel vychutnať pohľadom z rýchlika –legendy: Horehronca, ktorý prechádza najkrajšou časťou malebného Slovenska.
Vybral som sa teda na dokumentačný výlet, z ktorého prinášam nasledujúce zábery.
V nížine a nižšie položených oblastiach v to ráno panovala nízka oblačnosť a hmlisté počasie, avšak, čím bližšie som sa približoval k svojmu nástupnému bodu – Banskej Bystrici, počasie sa začalo krásne vyjasňovať a sľubovalo slnečné počasie.
V Banskej Bystrici, kde som pristupoval do rýchlika –legendy : Horehronca začal môj foto-dokumentačný výlet. Okuliarnik 754.053 s oficiálnym menom „Michaela 2“ sa bravúrne zhostil svojej úlohy, a vďaka mladému šikovnému rušňovodičovi sme nielen krásne dodržovali jazdné doby, ale do staníc prišli aj s miernym náskokom. Času na robenie staničných záberov bolo veru dosť. Nech sa páči, ráčte vstúpiť do jesennej webovej jazdy tohto rýchlika:
Horehronca do Banskej Bystrice priviezol brniansky plecháč 242.235, na susednej koľaji odpočíva okuliarnik 754.034
Míša 754.053 sa už blíži ...
dva blonské brejle: Míša 754.053 zachádza na svoju súpravu Horehronca, vedľa driemajúca 754.034
z rýchlika v Slovenskej Ľupči zachytávam manipulák v čele s 746.004
taktiež v Podbrezovej sa mi podarilo zachytiť kocúra T448.0547 miestnych železiarní počas posunu
slnkom zatiate Brezno privítalo Míšu 754.053 , vľavo odstavená modrá 742.611
pekný jesenný staničný záber počas pobytu v Červenej Skale
pohľad na telgártsku slučku z vlaku
fotka portálu tunela
podobný záber robím aj na druhom viadukte
povinná fotka: prameň Hrona
pobyt v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni
žabací pohľad na modrookú Mišku
koľajnicový pohľad na modrookú Mišku
a zase jedna diera, čiže pohľad z tunela smerom von
blížime sa k Palcmanskej Maši
druhý most na Palcmanskej Maši
Míša počas zastavenia na zastávke Dedinky
údolím Hnilca sa naskytajú aj pohľady na okolité obce
manipulák nejazdí každý deň, my sme ho však predbehli v stanici Mníšek nad Hnilcom, na jeho čele bol favorit 731.033
posledný tunel na trati neďaleko Gelnice
zlatistá farba bukov oznamovala vrchol jesene
Po príchode do Margecian:
V tomto železničnom uzle som strávil krásne tri hodiny času, ktoré ubehli veľmi rýchlo. Stačilo iba sledovať dianie na stanici, čulý ruch, premávajúce vlaky, či to, s akou láskou a ochotou usmievavý pán majster leštil a umýval svoju motorovú krásavicu. Nuž, nie nadarmo sú Zvolenčania povestní svojou kladnou údržbou o svoje „pojazdné domovy“.
manipulák nás onedlho dobehol, na snímke vchádza do Margecian, vpravo odstavený motor 810.474
pohľad na odpočívajúcu Mišku zdola
pohľad na odpočívajúcu Mišku zhora
stretnutie červenej Mišky 754.053 a zeleného vylešteného peršinga 163.104 na osobnom vlaku Os 7808
pohľad na čelá červenej Mišky a zeleného peršinga
Miška za košickým zhlavím očakáva svojho Dolehronca, ktorý práve vchádza na čele s peršingom 163.117
Miška posunuje na svoj Dolehronec
všetko je tak ako má byť: Miška, Dolehronec a jeho výprava
prvé Miškine metre s Dolehroncom
koncové červené svetlá tohto legendárneho rýchlika oznamujú jeho rozlúčku a zároveň smutne oznamujú, že od decembra to už žiaľ v Margecanoch nebude každodenná záležitosť
aj peršingu 163.117 po odchode Dolehronca smutne sčervenali oči, a radšej sa pobral strojne naspäť do Košíc
Pár slov na záver:
Ofúknutý z neustáleho pozerania von oknom, a robenia záberov, avšak s dobrým pocitom som sa pobral domov. Počasie bolo krásne a moju odhodlanosť obdivovala aj mladá vlakvedúca. Ja si však myslím, že to stálo za to, pretože celá táto jazda bolo jedno veľké kochanie sa nádherou jesennej prírody, zvukom klasického čékáďáckeho dvanásťvalcového motora, ktorý bol navyše umocňovaný ozvenou v tuneloch, spojený s nezameniteľnou vôňou nafty, čo v konečnom dôsledku prinieslo nádherný celodenný zážitok.
Škoda, len, že od nového grafikonu sa takto nebudem môcť pokochať každý deň ....
Vesničko má středisková: „Pane doktore, vy jste se zase kochal...“ – áno, Horehroncom? Text a foto: Andy - 2011
| 