Už dvadsaťpäť rokov uplynulo od poslednej poriadnej zimy, ktorá prišla na naše územie a zastavila život na niekoľko dní. Ako to vtedy prebiehalo, vám priblížim niekoľkými fotkami, ktoré sa mi podarilo zhotoviť počas dovolenky na ktorú sa nezabúda.
Čo sa teda v udialo v skutočnosti začiatkom roka 1987? Na internete možno nájsť viacero popisov celkovej poveternostnej situácie. Pre našich čitateľov som vybral tento: Keď na začiatku roka 1987 vládlo na Slovensku veľmi teplé počasie s teplotami až do +11°C, málokto tušil, čo nás čaká o pár dní. Od 3.1. však začal prílev arktického vzduchu, ktorý postupne znížil nočné aj denné teploty až o 20 stupňov. 10.1. sa Slovensko dostalo pod vplyv hlbokej tlakovej níže nad JV Európou. V jej tylovej časti k nám začal prenikať ešte studenší vzduch. Zároveň došlo k zosilneniu zrážkovej činnosti. K intenzívnemu sneženiu sa pridal silný vietor, ktorý vytváral snehové záveje. Za tri dni napadlo od 30 do 60 cm snehu, pričom najviac nasnežilo na JZ a juhu Slovenska. Bratislava hlásila 65 cm a Dunajská Streda až 76 cm snehu. Snehové záveje pritom dosiahli výšku až okolo 2 metrov. Doprava úplne skolabovala a na západnom a strednom Slovensku boli vyhlásené mimoriadne školské prázdniny. Tým sa však zima nekončila. Keď sa tlaková níž premiestnila ďalej na východ nad Ukrajinu, vtiahla so strednej Európy mimoriadne studený arktický vzduch, ktorý sa medzičasom vytvoril na severe Európy. 12.1. sa ranné teploty pohybovali od -15 do -18°C, cez deň sa však ďalej ochladzovalo a popoludní už na väčšine Slovenska bolo -18 až -20°C Na Morave, konkrétne v Ostrave, teplota po celý deň nevystúpila nad -20°C. Sneženie postupne slablo a začalo sa vyjasňovať. To znamenalo ďaľší pokles teploty počas noci. Ráno 13.1. sme už prepisovali rekordy. Lučenec nameral -25,7°C, Košice -25,9°C, Sliač -28,6°C a Poprad -29°C. Najviac sa však ochladilo na ponitrí a severozápade, kde bola najmenšia oblačnosť. Konkrétne Žilina hlásila -29,4°C,Piešťany -29,8°C, Partizánske -30°C a Trenčín dokonca -32°C. Len JZ Slovenska mal teploty okolo -22°C vďaka oblačnosti. Krutá zima vtedy vtrhla takmer do celej Európy. Londýn zažil sériu 5 ľadových dní a 12.1. dosiahla minimálna teplota 10,5°C a maximálna -6,8°C. Snehová pokrývka dosiahla 20 cm. Paríž sa 15.1. takmer dočkal arktického dňa, keď maximum dosiahlo -9,8°C. Zima sa do Európy potom vracala v jednotlivých dávkach aj vo februári a marci. spracoval: mylhouse blog weather_dt Ja som mal naplánovanú dovolenku na chate Elektroúseku v Štrbe od soboty 11.1.1987. Keď už v piatok poobede začínalo snežiť, povedal som si, že radšej vstanem o čosi skôr, ktovie ako na tom bude mestská hromadná doprava. Našťastie nefúkal vietor a tak desať centimetrov nového snehu do rána ešte nepôsobilo nejaké problémy a na Hlavnú stanicu som sa dostal autobusom včas. Rýchlik 503 Čingov, ktorý odchádzal okolo 6:00 a v piatok, sobotu a nedeľu pokračoval zo Žiliny až do Spišskej Novej Vsi išiel v celej trase napriek silnému sneženiu včas. Po ubytovaní som sa vybral na Štrbské Pleso nakúpiť nejaké zásoby. Zubačka išla včas napriek hustému sneženiu a silnejúcim mrazom. Na Plese som zachytil snehovú frézu, pripravenú na cestu späť do Štrby. V nedeľné ráno som sa zobudil do skutočnej snehovej fujavice s mrazom siahajúcim pod -20°C Okolo obeda som sa vybral na Pleso odhodlaný niečo odfotiť, ale len čo som cvakol spúšť zamrzla uzávierka a bolo dofotené... V Štrbe sa medzitým pokúšali vyprostiť z vedľajšej koľaje zafúkaný nákladný vlak s ktorým bojovali tri rakane. Neúspešne... Vošiel som do dopravy a pýtal som sa výpravcu okolo pol piatej, kde sa nachádza rýchlik 505 Dargov s ktorým mala prísť ďalšia časť výpravy. Výpravca na mňa prekvapene pozrel a spýtal sa: to už je toľko hodín? Po dotaze u dispečera mi oznámil, že ešte neprišiel do Žiliny.Snehu už bolo vonku vyše pása, chladu niže dvadsať stupňov rozhodol som sa počkať v staničnom bufete "Zubačka", lebo zdolávať cestu k chate, hoc iba niekoľko sto metrov bolo dosť vysilujúce a výprava by aj tak netrafila. Bufet sa začal pomaly, ale isto začal zapĺňať cestovania chtivými občanmi, ktorým začínalo byť jasné, že "tato noc nebude krátká". Grog išiel na dračku, i čas utekal rýchlejšie, keď si ku mne prisadli skokanskí rozhodcovia z Univerziády. Dozvedel som sa od nich mnoho zaujímavého i čas plynul rýchlejšie a tak asi po dvanástom grogu okolo 21:00 konečne ohlásil staničný rozhlas príchod rýchlika č. 505 z Bratislavy. Po zastavení vlaku bol obrovský problém otvoriť nejaké dvere, lebo všetko, vrátane okien bolo zamrznuté na kosť. Po niekoľkominútovom mykaní sa konečne podarilo otvoriť dvere, z ktorých doslova vypadávali pridusení ľudia, lebo sneh a ľad utesnil všetky škáry a vo vozňoch bol vydýchaný vzduch. Po odchode vlaku sme sa vydali hľadať chatu. Cestička k nej bola zaviata vyše metrovým snehom. Než sme sa prebrodili ku chate, nebolo ani náznaku po otrave CO či grogom. Nohavice sme mali zmrznuté na plech. Na druhý deň ráno fúkalo menej, no mráz sa silno približoval ku tridsiatke. V rozhlase vysielali správy, kde oznamovali, že Trnava je odrezaná od sveta, viazne zásobovanie a ľudia sú bez chleba a základných potravín. Išli sme teda skúsiť šťastie do Prioru na Štrbské Pleso. Zubačka išla včas, deti s taškami na chrbtoch išli do školy v Priore mali teplý chleba. Keď sa im kolegovia z chaty priznali, že sú z Trnavy dostali zadarmo čerstvý chlieb, aby nehladovali... tatranci sa smiali, tu všetko funguje normálne. Zásobovanie, ľudia do práce, deti do školy iba Bratislava a Trnava odrezané od sveta. "Tu sú dva metre snehu a pohoda, na dolniakoch tridsať centi a všetci ho majú po krk. Tam musia žiť veľmi malí ľudia..." Na Štrbe sa zastavila doprava úplne. Nedeľný R505 Dargov bol na dlhý čas posledný vlak, ktorý prešiel Štrbskou rampou. Asi po dvoch dňoch sa sem dostal tryskáč s odpratávacou súpravou na čistenie trate. Fotiť sa stále nedalo. Všetko mrzlo, vyjasnilo sa a mrazy zosilneli. Keď s tryskáčom v tom mraze vyfúkali angličák a ten v zápätí zmrzol, objavili na ňom sedem lomov koľaje, tak od fúkania ďalších radšej upustili. Konečne sa po niekoľkých dňoch vyjasnilo. Zima sa ukázala vo svojej kráse. Po niekoľkých dňoch prišiel konečne aj prvý vlak - Košičan z Prahy. Cestujúci prestúpili do zubačky, pred ktorou išla snehová fréza. To spôsobilo asi päťminútové meškanie zubačky, na čo si osadenstvo sťažovalo u vlakvedúceho. Ten sucho skonštatoval: "tri dni sem cestujete a nevadí vám to, ale teraz sa idete sťažovať kvôli piatim minútam!" V tento deň sa mi podarilo urobiť niekoľko záberov a tým aj zdokumentovať zimu, ktorú kalamita priniesla. Bola to neskutočná krása, akú som odvtedy nezažil. Treba ešte spomenúť, že napriek krásnemu počasiu sa neskutočne ťažko fotilo kvôli silnému mrazu a zamŕzajúcej uzávierke. To čo sa podarilo zachytiť, vám ponúkam.  V čase môjho príchodu sypalo, mrzlo, ale ešte nefúkalo. Išiel som si obzrieť Univerziádu, ktorá v tomto čase prebiehala v Tatrách. Fréza, ktorú som zhodou okolností po týchto dlhých rokoch mal možnosť opäť vidieť tento rok, bola v plnej permanencii. Tu odporúčam do pozornosti ešte existujúci a osvetlený druhý perón zubačky, ktorý odvial čas...
 Streda sa prebudila do krásneho slnečného dňa. Výšku snehu snáď netreba komentovať teplota pod -20°C
 Všade haldy snehu.
 EMU-čko utopené v snehu
 Táto snehová homoľa na bočnom držiaku trakčného vedenia mala v priemere okolo metra!
 Známa farebná fotka jednotkovej bobiny na stanici v Štrbe.
 Tieto dve Sav-ky sa tu určite dožili jari. Ak nie leta...
 Obrovským zážitkom bolo ísť pešo lesom popri trati.
 Zubačka chodila poctivo a včas.
 Snehové zárezy a čapice.
 Stromy sa prehýbali pod množstvom snehu.
 Ďalšia z mála farebných fotiek rakane s odpratávacou súpravou na sneh.
 V tých časoch boli rýchlostníky na inom mieste.
 Kriváň a more snehu.
 Čo tak môže byť na tej tabuli?
 Stĺpy i stromy obťažkané tonami snehu.
 Čapice malo všetko.
 Snehová nádhera.
 Zaviata zastávka Lučivná Ktovie, či sa ešte dočkáme podobnej snehovej nádielky spojenej s tak extrémne tuhou zimou, ale v každom prípade je to zážitok na celý život pre všetkých ľudí, ktorí to zažili na vlastnej koži či už ako dovolenkári, alebo pri plnení pracovných povinností po celej republike. Zážitky a spomienky sa veru dlho rozprávali. ©železničný.net ´2012; Duko
| 
