Ako už býva u pána ministra tradíciou nenechal si ujsť jazdu na stanovišti rušňovodiča, čo dozoroval samotný menežment ZSSK a dopĺňal odborným výkladom. Zľava: Lubomír Káľavský, Jozef Kovaľ, Jozef Rojík a starosta obce Štrba Michal Sýkora.

Pán minister neodmietol ponuku na riadenie samotnej zubačky.


Na Štrbskom Plese prišla na rad prehliadka samotnej expozície inštalovanej v jednotke.

Spoločná fotografia s veteránmi zubačky, ktorí otvárali prevádzku pred 41 rokmi.


Tradičné uvítanie chlebom a soľou z tradičnej Štrbskej pekárne.

potom nasledovalo folklórne vystúpenie súboru zo Štrby a nastal čas na samotné prejavy zúčastnených delegátov.



Spoločné pózovanie pred objektívmi.

Stretnutie "novej" modernej zubačky s maketou tej pôvodnej spred 115. rokov.

Na tomto mieste, pri historických stopách po pôvodnej zubačke, načrime trochu do dejín tejto železnice.
(spracované podľa Stránek Přátel Železnic, >>odkaz (www)<<)


Takto nenápadne je ukrytý pod hotelom Panoráma pôvodný násyp s kamenným priepustom z roku 1896.

História zubačky je úzko spojená s výstavbou a prevádzkou Košicko-bohumínskej dráhy (KBD), ktorá bola uvedená do prevádzky cez stanicu Štrba v roku 1871. O rok neskôr sa v oblasti Štrbského Plesa začali budovať prvé chaty a horské hotely. Spojenie s civilizáciou bolo možné len veľmi strmou cestou, ktorá ústila na štátnej ceste Štrba-Važec. Projekt železnice vypracoval budapeštiansky stavite Emil Várnai a po vydaní potrebných povolení bola výstavba zahájená v auguste 1895 a po necelom roku, v júli 1896, začala na zubačke prevádzka spoločnosťou CSORBATÓI FOGASKEREKŰ VASUT (Ozubnicová železnica Štrbského plesa), ktorej majiteľom a zriaďovateľom bola KBD. Spočiatku vlaky jazdili iba tri mesiace v roku počas letnej kúpeľnej sezóny. Neskôr bola pridaná aj prevádzka na niekoľko zimných mesiacov. Prevažovala preprava návštevníkov hotelov, nákladná doprava slúžila len pre zásobovanie hotelov. V roku 1908 bola zriadená zastávka Móryho osada. Rozvojom cestnej dopravy vznikla zubačke silná konkurencia. Po vzniku ČSR prevzala zubačku ČSD, ktorí ale v roku 1927 ponúkli zubačku Tatranskej elektrickej vinciálnej dráhe (TEVD), ktorá ju odmietla. Odlivom cestujúcich strácala zubačka na význame, až nakoniec 14.9.1932 bola doprava zastavená a 11.12.1936 vláda ČSR jej zrušila koncesiu.



Pôvodný priepust pod hotelom Panoráma.

Trať mala rozchod 1000 mm a dĺžku 4,75 km, z toho dĺžka Riggenbachovej ozubnice bola 4,09 km. Výškový rozdiel medzi koncovými stanicami bol 444 m. Železnica disponovala dvoma lokomotívami, štyrmi osobnými a dvomi nákladnými vozňami. Lokomotívy boli vyrobené vo Florisdorfe a mali označenie U 29.001 a U 29.002. Ich výkon bol 133 kW a vážili 18.3 t. Lokomotívy boli skonštruované tak, aby pri 60 ‰ stúpaní boli kotol a stanovište rušňovodiča vo vodorovnej polohe. Vozne boli vyrobené vo firme GANZ v Budapešti. Po zrušení prevádzky boli lokomotívy prevezené do dielní KBD vo Vrútkach, kde slúžili ako vykurovacie kotly.


Kameň na korune klenby s letopočtom.

Novodobá história zubačky sa začala v roku 1968 schválením rekonštrukcie ozubnicovej železnice Ministerstvom dopravy, kvôli organizovaniu Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese v roku 1970. Pri rekonštrukcii boli využité 2/3 starej trate, bol zachovaný rozchod 1000 mm, no Riggenbachova ozubnica bola nahradená ozubnicou systému Von Roll (modifikovaná Abtova ozubnica). Dĺžka trate je 4,75 km a maximálne stúpanie 150 ‰. Trať bola elektrifikovaná jednosmerným 1500 V napätím s napájacou stanicou v Štrbe. V súvislosti s tým sa vybudovali nové odbavovacie haly na Štrbskom Plese a na Štrbe, pribudlo aj depo na Štrbe. Nové hnacie vozidlá s elektrickou výzbrojou Brown-Boveri vyrobila a dodala švajčiarska firma SLM Winterthur. Na zubačke sa objavili spolu tri dvojdielne jednotky zložené s riadiaceho vozňa R 29.0 (905.95) a motorového vozidla EMU 29.0 (405.95). Zubačka bola uvedená opätovne do prevádzky 12.2.1970 a slúži takto doteraz.



O 17:25 nasledovala slávnostná jazda späť na Štrbu.



Kde prebehlo ukončenie akcie.

Záverom treba dodať, že akcia prebehla zdarne, ako sa už tradične očakáva od profesionálneho prístupu členov Veterán klubu železníc Poprad, ba navyše sa členovia klubu dohodli s vedením ZSSK, že sa vykonajú všetky legislatívne kroky ku tomu, aby v budúcnosti pri vzácnych príležitostiach mohol premávať na ozubnici aj tradičný výletný vozeň, tak ako je to štandardom v krajinách, ktoré sú rajom ozubníc.

©železničný.net´2011;Duko,Krz