 bol názov jazdy historického motorového vozňa M 262.007 Klubu priateľov histórie železničnej dopravy (KPHŽD) poriadanej v rámci osláv 160 rokov železníc na Slovensku po trati Bratislava - Plavecký Mikuláš a späť.
Keďže bol v súprave zaradený cyklo-vozeň nedalo mi, aby som nezbalil gril, famíliu, bicykle a poďho s famíliou na hrad!
Na stanici sme objavili trochu netradične náš vláčik na šiestom peróne. Hneď po pristavení sa začali zbiehať turisti, výletníci i cyklisti. Ešte vo vestibule sme sa stretli s ďaľšími podobne cyklonaladenými rodinkami Piovcov a Pavúkovcov. Každý mal nejaký plán cyklotrasy, viacmenej podobnej ostatným, tak sme sa dohodli na spoločnom pelotóne v najväčšom pieskovisku v strednej časti Európskej únie pod Plaveckým Mikulášom. Medzitým sa však vláčik pohol, a fotoaparát bol tiež súčasťou našej výpravy, tak sa poďme pozrieť ako táto vydarená akcia prebiehala. Krátko po pol deviatej sa začali schádzať cestujúci, ktorí vyplnili celý vlak. 
Všetky vozidlá vo vozidle boli zaistené proti ujdeniu! 
Palo nás fotil v Zohore pri vchádzaní do stanice. 
Po obehnutí súpravy (na túto trať sa ide úvraťou) sme sa vydali na "Podhorie" a Palo v Lozorne bol pri tom. 
Druhá zastávka v Rohožníku - sídle dirigujúceho dispečera. 
Z Rohožníka vedú len hrdzavé koľaje a som celkom rád, že ešte vedú... 
Plavecké Podhradie - v stanici je už len jedna zjazdná dopravná koľaj. 
Miška Keliška a koník Viktor z Plaveckého Podhradia.
Odchádzame z Podhradia obiehať do Mikuláša. ahoj Viktor!
Takto sa fotil Viktor. (foto Pavúk) 
Plavecký hrad. 
Koniec trate v Plaveckom Mikuláši a stará výhrevňa, ktorá ešte stála, čo ma vcelku potešilo. 
Nasadať! vyrážame. 
Cesta išla chvíľu hore chíľu dole - začalo sa otepľovať. 
Takýchto hupsákov je plné Podhorie. 
Tento domček sme si zvolili za Grillhouse.(foto Pavúk) 
Centrála grilovania a ja . (foto Pavúk) 
Časť Pavúk-family sa blíži z posledných síl ku centrále. (Foto:Pavúk) 
Výroba nestačila pokrývať spotrebu, Piovci si pochutnávajú na grilovaných klobáskach.(foto: Pavúk) 
Grilovaný korenený Hermelín ako dezert stál za to. 
Pieskovisko bolo priestranné, deťom sa páčilo. (foto Pavúk) S plným bruchom sa ťažko bikuje a tak sme to stíhali späť len tak tak, nečudo, že nás vyzeral nielen vlakvedúci, bez ktorého by nostalgia nebola nostalgiou... Obloha nevyzerá dobre, stihli sme to tak akurát. Čerstvo umytý motorák a v pozadí búrkové mračno popod ktoré sme prešli. Lúčime sa so súpravou vláčika odchádzajúcou na Rendez.
ĎAKUJEME ZA PEKNÝ VÝLET
Podrobná reportáž z tejto vydarenej akcie s videozáznamom je na portáli VLAKY.NET KLIKNI
©zeleznica.railnet´2008;Duko
| 
