Na tohtoročné Veľkonočné sviatky dlho nezabudnem. Boli to pre mňa a partiu mojich veľmi dobrých priateľov veľmi smutné sviatky. Ak sme sa doteraz stretávali iba pri veselých udalostiach, prvý krát sme sa museli stretnúť aj pri tej asi najsmutnejšej.
Cestu na Spiš som absolvoval v priebehu štyroch dní dva – krát, do toho ešte rôzne iné veci, takže som zo sviatkov celkom unavený. V utorok sa ukázalo celkom pekné počasie, tak som zhrabol foťák do rúk a vybral sa na staré známe miestečko do Sp. Vlachov. Privítala malúka zakvitnutá púpavami.Ľahol somsi do trávy, oddychoval a sledoval čo sa mi pritrafí pred objektív. Moc som od toho nečakal. Chcel som si iba vyfotiť dopoludňajšie IC a EC Košičan a samozrejme niečo medzi tým.  Dobre som si to vypočítal. Dve minúty po príchode na lúku sa v esíčku objavilo IC 501 Kriváň
S ,,Thales´´ gorilou v čele
Od Krompách sa niesol hluk dieselového vlaku. Keďže by to bolo priamo do protisvetla, zišiel som nižšie, aby som si urobil bočný záber. No keď sa objavili kocúre PSŽ 740.044 + 740.049 s prázdnymi wap- kami z N. Hrabovca vedel som že to bola chyba.
Mohol som zostať hore. Vlak mal samozrejme postrk 740.826 + 740.722 a v esíčku by mohol vyjsť pekný záber. Škoda.
O pár minút sa od Vlách objavila dvojička 131.099 + 100 s nákladom drôtu.
Za ňou ďalšie Pn s 131.084 + 83
Od Krompách prefrčal R 606 Liptov s 363.144. Ale nie som si istý či to nebol nejaký súpravový vlak, ľudí som vo vagónoch veru nepostrehol.
Mal aj postrk v podobe zeleného peršinga 163.114
Ako to teší vidieť ešte zeleného peršinga.
Po tejto súprave prehrmela dvojička 131.033 + 034 s Pn.
V diaľke od Krompách počuť hrmot. Vlak prechádza po oceľovom moste v Krompachoch. To bude určite Košičan. Ibaže aj od Vlách počuť prichádzajúci vlak. No ktorý bude prvý?Takže je to R 601 Ružín od Sp. Vlách
Na čele je 363.143. Rušňovodič píska, máva na pozdrav.
Iba sa stíham otočiť, sledujem koniec súpravy a prehrmí EC 120 Košičan.
Na čele bola 150.226.
Balím nádobíčko a odchádzam. Medzitým už iba z auta sledujem ďalšie nákladné vlakyprechádzajúce Vlachmi.Po sviatkoch je to celkom husté. Poobede odchádzame domov. Moniku som presvedčil na trošku väčšiu zachádzku do Muráňa. Chcel som si urobiť ešte nejaký posledný záber Muráňskej strely. Aj ja som išiel ako strela – Sp. Vlachy -Muráňza niečo vyše hodinyje myslím slušný výkon, najmä ak poznáte ako vyzerajú v tomto kraji cesty. Ešte rok, dva a Slovenský raj budú navštevovať skutočne iba skalní turisti. Dá sa v okolí Betlanoviec, Spišského Štiavnika, Dediniek alebo úseku Červená Skala – Telgárt hovoriť ešte o cestách, alebo tankodromoch, kde máte istotu že prerazíte gumu, alebo minimálne skrivíte disky.  V Muráni už pózovala nemecky hovoriacim fotografom 812.037
Nastúpilo 5 ľudí a vláčik sa dal do pohybu.
Takže už iba do 1.5.2011
Z Muráňa sme sa spustili cez Tisovec, Hnúšťu do Rimavskej Soboty a južným ťahom domov.Sledovali sme okolie a ja som rozmýšľal, prečo už ľudia v týchto dolinách necestujú vlakom. Lenže ani sa nedivím. Na uliciach postávali hromady počerných detí, na dedinách ste mladého človeka nevideli, iba zopár dôchodcov. Práce tu asi niet, čo mohlo odišlo a tomu množiacemu sa etniku chodia peniaze na poštu, takže načo by potrebovalo niekam cestovať. Dovidenia pri trati priatelia Text a foto: festo
| 