Železničný skanzen
Dátum 07.04.2011 0:00:00 | Kategória: Reportáže zo Slovenska
| 
Už dlhšiu dobu som plánoval navštíviť trať na juhu východného Slovenska. Konečne sa mi to podarilo.
Na nedeľu mi vyšlo parádne počasie. Trošku som sa obával frekvencie vlakov, no nakoniec som bol milo prekvapený. Zakotvil som teda v stanici Streda nad Bodrogom. Je to stanica ležiaca na trati ŽSR 190 (Čierna nad Tisou - Košice), medzi stanicami Somotor a Slovenské Nové Mesto. Už dlhšie som mal túto stanicu vytipovanú. Prečo? Zaujali ma hlavne mechanické návestidlá, ktoré sa na tejto trati vyskytujú síce v hojnom počte, no pre širokú železničnú verejnosť sú akoby zabudnuté. Pri pohľade z vlaku ma fascinovalo esíčko za stanicou, no šiel som pozrieť aj pred stanicu.
Dnes som sa dopravil na "miesto činu" netradične - autom. Už pri vchádzaní do dediny mi pomedzi prsty ušli dva nákladné vlaky.
Tak som teda odstavil tátoša na lúke a šiel som si spraviť obhliadku. Hneď mi do objektívu takto, bez prípravy, vletel náklad. Len tak na okraj, kopce vzadu sú už Maďarsko.
Pri presune cez most prehrmel pantograf. Nakoniec sa pomedzi stromy vmestil aj kostolík.
Už už som sa poberal k autu a zrazu náklad. Tak som si ho zvečnil pri moste.
Keďže šiel dosť pomaly očakával som, že bude v stanici stáť, čo som využil na presun na somotorské zhlavie. Po zoznámení sa s miestnym signalistom som si šiel opäť cvaknúť náklad. Tentoraz s mechanickým vchodovým návestidlom do ŽST Streda nad Bodrogom.
Popri trati som stretol nespočetné množstvo hadov, no ani to ma neodradilo, aby som sa prešiel až k predzvesti.
A tu začalo "divadlo". Síce som socializmus nezažil, ale pripadalo mi to úplne ako z rozprávania babky. Jeden vlak za druhým. Behom 15 minút prešli dva páry.
Škoda, že sa dal fotiť len jeden smer. Nestačil som sa diviť.
Keď na chvíľu to "šialenstvo" utíchlo, premiestnil som sa na stanicu.
Zrekonštruovaná stanica vyzera veľmi pôsobivo. Už dávno som nevidel tak čistú čakáreň.
Násvit ma donútil premiestniť sa opäť k mostom. Z mosta ma vyhnal tento náklad.
Blíži sa štrnásta hodina. To znamená, že na scénu prichádza osobná doprava.
Osobák "hore", osobák "dole" a na scénu prichádza opäť Cargo.
Natrafil som na jedninú posprejovanú dvojičku 33+34. Je výnimočná, no krajšia by bola bez toho nezmyslu na bočnici.
Potom nastala obedná prestávka. Násvit z boku. Tak som sa najedol, oddýchol si a hor sa do fotenia.
Vchodové návestidlo od Slovenského Nového Mesta.
Zrazu pozerám, rameno sa dvíha. Jasný dôkaz, že niečo pôjde. Tajne som dúfal nech je to osobák. A bol.
Stačilo pár minút a mal by som ich na fotke spolu.
Taktiež mechanická je predzvesť od Slovenského Nového Mesta.
Keďže čas bol pokročilý, tak som sa pobral domov. Cestou okolo stanice pozerám, že závory sú spustené. Určite niečo pôjde. Tak som si aspoň dokumentačne odfotil osobáčik so staničnou budovou.
A na záver si dovolím pridať jednú takú položelezničnú fotku.
Toto bol môj dnešný približovač štvorkolesový.
A zhrnutie na záver? Sem sa isto ešte vrátim. A prečo? Krásne prostredie, ani jeden rómsky spoluobčan, žiaden blonski náter za celý deň a celkom slušná frekvencia vlakov.
Text a foto: Matej Jurík (mates-zscs)
|
|