Jeden pekný deň mi napísal Augustus1717, či nejdeme fotiť do Tepličky nad Váhom. Ako to dopadlo? Poďme sa spolu pozrieť.
Boli sme s Nikolajom dohodnutí, že príde na R 601 do Žiliny a pôjdeme pešo na flek. Ráno mi však zazvonil telefón, volal mi Nikolaj, že nechtiac zaspal. Ja ako človek, ktorý miluje spánok, som to pochopil. Keďže som už bol na stanici, tak som pofotil zopár dokumentačných záberov.
Šiel som pozrieť aj do depa, kde ma stretla táto poháčková tyristorová krásavica obkľúčená ďalšími kolegyňami.
Na stanici ma mierne (milo) prekvapil Vašo, ktorý sa po dlhej dobe ukázal znova na trati. Doviezol do Žiliny Ex 240 Leoš Janáček.
Jedna okaňa strieda druhú. Síce táto je trošku ozberačovaná, ale taktiež čistá.
Asi o polhodinu neskôr sa cez stanicu prehnala táto krásna dvojička.
To už prišiel Niki na R 603. Zvítali sme sa a šli sme pozrieť nejaký osobák na Tepličku. Keďže bola sobota, nič poriadne skoro nešlo. Tak sme sa vybrali najlacnejším dopravným prostriedkom, pešibusom, na flek.
Tu som si cvakol Tatrana netradične z esom. Aspoň, že je modré.
Nikimu sa podaril takýto superdlhý nákladný vlak s rakaňou sedemnástkou v čele. Keďže tento flek je už vďaka (kvôli) mne strašne ošúchaný, rozhodli sme sa vydať na ďalekú púť až do Varína. Násvit bol už aj tak iba na bok, takže bola najvhodnejšia doba. Foto: Nikolaj Šeršeň.
Po náročnej, osem kilometrovej, túre sme zakotvili v miestnej krčme, kde sme scucali kofolu a nabrali nové sily na ďalšiu cestu pri hľadaní fleku.
Ten sme objavili za Varínom, kde to bol jeden náklad za druhým.
Jedna za druhou ako na bežiacom páse. Nikolaj sa nestíhal spamätávať.
Nikimu sa podaril takýto pekný ucelený náklad s esíčkom v čele. Foto: Nikolaj Šeršeň.
Obom sa nám darilo, len každému viac vo svojom "obore". Mne pri fotení dvojičiek a Nikimu pri fotení dvojsystémoviek.
Pri tejto fotke som si skoro nohy polámal o ukoľajnenie trakčnej podpery. Ale kto by si nešiel nohy polámať pre takú krásavicu, hoc aj nenasvietenú.
Prišla dlhšia pauza, tak sme sa vybrali dolu k rieke, kde sme našli ďalšiu inšpiráciu a vytvárali zábery, ktoré nie sú bežné.
Hotový poklad. Mal som v ruksaku ešte dva rožky z raňajok, tak sme si, podobne ako rybári predkrmujú miesto na lov, prikŕmili tieto labute tak, aby ostali pózovať pri prechádzajúcich vlakoch.
Boli ochotné aj vyliezť z vody za potravou. Foto: Nikolaj Šeršeň.
Za "odmenu" stvárali takéto kúsky.
No v jednej veci som sa strašne v týchto napohľad krásnych stvoreniach sklamal. Sú to tak agresívne tvory, že až. Jedna druhú hrýzla do krku, do krídla bez akéhokoľvek dôvodu. foto: Nikolaj Šeršeň.
Nikolaj bol pri kŕmení opatrnejší. Nechcel prísť k úrazu. Ale ani sa mu nečudujem. Labuť stojaca pred ním bola obzvlášť agresívna.
Pokiaľ som sa čudoval nad chovaním labutí, Nikimu sa darili parádne kúsky, jeden za druhým. Pózovali mu ako na dlani. Foto: Nikolaj Šeršeň.
No ale niektoré vlaky sa labutiam asi nepáčia. Pred prechodom Turčana sa proste otočili a odplávali preč. Asi zistili, že prísun potravy skončil, keďže ja som už viac rožkov nemal a vlašský šalát bol príliš drahý na to, aby ho jedli labute.
No po chvíli nám prišli prikŕmiť flek miestni obyvatelia, za čo im patrí naša veľká vďaka. Foto: Nikolaj Šeršeň
Gorilka v čele párneho Tatrana pri pózujúcich labutiach. Foto: Nikolaj Šeršeň
Idylka s traťou.
Labute potom vykonávali očistnú kúru. Upravovali sa, aby boli na ďalšej fotke znova v najlepšej forme. Foto: Nikolaj Šeršeň
Až potom vyliezli zapózovať fotografom z railnetu. Foto: Nikolaj Šeršeň
Keďže čas neľútostne plynul, museli sme sa pobrať na stanicu. Už aj slnečné lúče mleli z posledného. No ešte nám nasvietili príjemným večerným násvitom osobáčik. foto: Nikolaj Šeršeň
Pri odchode sme sa opäť zastavili vo Varínskej krčmičke na kofču, ktorá padla na úžitok po náročnom dni.
Večer som ešte počkal s Nikim na jeho rýchlik. Čosi sme ešte pofotili, aby čas rýchlejšie uplynul.
Prišiel nás pozrieť aspoň takto, v podobe nicku, kolega 162 005.
Pri ponevieraní sa po stanici nás zastavili železniční policajti s nádejou, že si privirobia. Snažili sa nás presvečiť, že sme prechádzali cez koľaje, čo v dnešnom prípade (aspoň u mňa) nebola pravda. Nuž odišli len z odpísanými údajmi z občianskych preukazov a kalendárikmi od železnice railnet.
Nakoniec sme sa po peknom dni s Nikolajom rozlúčili. Pri odchode mi však ešte nedala spávať dvojička za tretím nástupišťom.
Tak som si ju ešte zbehol odfotiť a pobral som sa na internát.
Tento deň bol skvelý od začiatku až po koniec. Stretol som sa s dobrým kamarátom a strávili sme deň fotením a kecaním o všetkom možnom. Niki, ďakujem za pekný deň.
Text a neoznačené foto: mates-zscs
|
