Minulého roku som mal ťažkú dilemu, kde stráviť Silvester 2010. V tom mi zavolal Duko, či neprídem na Štrbu osláviť nový rok spolu s ďalšími členmi railnetu. Moja odpoveď bola, samozrejme, kladná.
30. decembra bol cieľ cesty jasný - Štrba. Cesta bola nekonečná a vo mne stúpala nervozita, nech už som tam. Okolo 12:00 som vystúpil v rozprávkovej krajine snehu a Slnka.
Volám Dukovi a ten mi oznamuje, že mi posiela na Štrbu z Važca gorilku...vravím si, prečo nie....zobral som si všetky saky-paky pobral som sa na popradské zhlavie a cvakol som si ju. To som ešte netušil, že okno nad predným zberačom bude naša izba. Pekne sme sa zvítali a hurá fotiť.
Toľko, čo som zložil veci a už sme utekali odfotiť ícéčko za stanicu. Mojím motívom sa stal rýchlostník šesťdestiatky....snáď sa toho veku gorilka dožije.
Na osobáčik sme si už vybehli na lúku pri bufete.
Keďže slnko sa neľútostne otáčalo, tak sme zmenili pozíciu. Na snímke je osobáčik smerujúci do Štrby, ktorý sa stal terčom našich strelcov.
Slnko sa posúva ďalej a my tiež. Zakotvili sme pri diaľnici. Ešte sme sa ani nestihli vyškriabať hore a už sa valila dvojička.
Na "retro" osobáčik, ktorého pekný dojem kazila len mašina, sme už boli všetci na svojich miestach čakajúci na ícečko.
Netrpezlivý Duko zisťuje cez Mira, kde je to IC, no len čo Miro vytiahne mobil, IC vyletí z oblúka.
Keďže Slnko nám už zobralo všetko svetlo so sebou na druhú polku zemegule, poberáme sa naspäť na Štrbu. Večer sme sa vybrali na Štrbské Pleso. Tu sa ukázala moja láska k peniazom. Priznám sa, najprv som nechcel ísť hore s argumentom, že si porobím nejaké nočné stanicovky. Maroš si šiel kúpiť lístok, tak som ho šiel odprevadiť, že si nachystám statív na fotenie. Jak som začul sumu, ktorú si vypýtala pokladníčka za spiatočný lístok moja reakcia znela:,,LEN??? Tak to idem aj ja". A už som vycáloval celých 96 centov!!!
Bola to veľká investícia, no za tie fotky to určite stálo.
Asi pol hodiny sme s Marošom špekulovali mrzli na zamrznutej hladine plesa, no stálo to zato.
Potom sme sa posánkovali a šli sme domov. Cestou v zubačke som bol terčom naťahovania, že teraz prejdem ďalších 48centov z môjho drahého lístka. No, ale však sranda musí byť, aj keby na chleba nebolo. Na ďalší deň sme sa vybrali variť silvestrovskú kapustnicu. Duko varil a my sme pomáhali, no odskakovali sme na fotenie vlakov.
Napríklad také IC10501 na dlhé sklo....
.... a na krátke sklo.
A za ícečkom si to prášil nekonečný Exelsior.
Po ceste na kapustničku nás odzadu dobehol rýchliček s Marošovou obľúbenou tri šesť dvojkou nula nula štvorkou.
Maroš už tlačil kapustnicu, a tak som mal ešte času niečo pofotiť. Neunikla ani dvojička spúšťajúca sa po štrbskej rampe.
Keď dojedol, vybrali sme sa k cestnému nadjazdu a ku zastávke, kde sme stretli Černovca, ktorý tam mrzol už od rána. Chvála Bohu, našli sme sa.
Ja som sa vybral, že sa pôjdem najesť a Maroš s Černovcom šli do zárezu odfotiť pražskú dvojku aj gorilku. Ja som si spravil taký viacmenej dokumentačný záber.
Potom sa počasie doslova zbláznilo. Snežilo a svietilo slnko .
S príchodom Marci sa však všetko umúdrilo. Snežiť prestalo a vyšlo slniečko. Marci nám vysvetľovala, že to mala tak objednané.
A toť spokojný šéfkuchár. Veruže, kapustnica nemala chyby. Kto nedošiel, môže ľutovať.
Marci sa najedla, Slnko zašlo. Neklamný znak toho, že sa môžme zbaliť.
Akurát, ako sme sa zbalili a boli približne na pol ceste k Mirovmu žihadlu, došiel Tomáš z Majom. Spolu sme sa pobrali do nášho luxusného apartmánu, kde sme hostí pohostili.
Na snímke skoro kompletná silvestrovská partia. Zľava: Miro, Milan, Tomáš, Ja, Jakub, Miš, Maroš, Majo a Dušan. foto: Marci
Zde fotovýprava v Dobšinskej Ľadovej Jaskyni, ktorá prišla vzdať hold "Pachovi".
Miro a jeho pyrotechnická show. Škoda, že sa mi podarilo zachytiť len jednu raketku.
Keď sme došli na Štrbu, tak som si spravil vytúžené nočné stanicovky.
Nezávidím rušňovodičovi, ktorý musel v silnom snežení vykukávať na výpravcu.
A zde silvestrovská výprava na Štrbskom Plese vyčkávajúc na polnoc.
"Ohňostroje" pred začatím parády hotela Kempinski
Novoročné ráno prinieslo parádičku v podaní krásnej gorilky pätnástky pod Štrbou.
Potom sme sa vybrali do Bešeňovej na panorámy. Krásna dvojička žiarila už z Liptovskej Teplej.
Zhora sa mi moc nedarilo, a tak som s Marošom zišiel nižšie.
Tu to už vyzeralo (pre mňa) krajšie.
Síce sme z Marošom trošku zavadzali do fotiek našimi vyšportovanými postavami, ale bolo tam skvelo.
Nakoniec, veď posúdte sami. Zberač síce havaroval do podpery, ale tak čo už. Hlavne, že je zelený.
Potom sme sa šli vyčľapkať do Kalamenov do teplej, 33 stupňovej vodičky. To Vám predstaví Maroš v jeho reportáži, keďže ja som neodolal pokušeniu termálnej vody. Maroš stihol aspoň foťák prenechať Hujerovi, ktorý dokumentoval a dokumentoval.
To už sa môj čas nekompromisne krátil a poberal som sa 2. januára domov. Snáď na záver ešte zopár fotiek z Bánoviec nad Ondavou.
Zrýchlený vlak, ktorý ma dopravil do Bánoviec kde som mal pohodlnú hodinku na fotenie.
Kapušianská strela....dúfajme, že nám ju nezrušia.
A na záver spiaca princezná.
Čo dodať na záver? Snáď len jedno veľké ĎAKUJEM!!
text a neoznačené foto: mates-zscs
|
