Rodina a pracovné povinnosti mi v kinematickom ponímaní odstrihávajú stále viac stupňov voľnosti, ako by si človek želal. To vnáša do nosných konštrukcií zariadenia stále viac prídavných pnutí, ktoré sa u zváraných prvkov odstraňujú žíhaním. Ja sa chodievam vyžíhať s fotoaparátom k trati. Stále viac sa musím učiť spojiť príjemné s užitočným a snáď sa mi to aj darí. Dúfam, že aj nasledujúca reportáž bude toho dôkazom.
Tak ako ste už viacej krát v mojich reportážach videli, často mi pri fotení asistujú aj moje dve malé deťúrence. Takže sme na jednu zrkadlovku až traja. Žiadny prejazd vlaku sa totiž nezaobíde bez následnej prezentácie odfoteného vláčiku na displeji pre večne zvedavé detské očičká. Poďme sa na to pozrieť, ako to asi vnímajú.
Tu na koridore v blízkosti Cífera, kde s nami otec často chodieva, postupne spoznávame svet hučiacich, fučiacich a vrčiacich kovových príšer. Tata nás sem vozí autíčkom preto, lebo je to bezpečné miesto, kde je pekná poľná cestička a popri trati trávička. Tatinko veľmi dobre vie čo robiť, aby nám maminka nenadávala za špinavé topánočky. Vždy sa vláčikom veľmi potešíme a radi mu zakývame. Najčastejšie tu jazdí PINČING /peršing/ v ktorých sa ešte úplne nevyznáme.... 
Ale už LAMINKU /laminátku/ bezpečne rozoznáme, nech už má oblečený hocijaký kabátik. Len nechápeme, prečo tatinkovi na tých kabátikoch tak strašne záleží.
GOILA a TATAN. /gorila a Tatran/ sú jasnou predzvesťou že tata bude vyťahovať občerstvenie a trošku si pomaškrtíme pred cestou domov.
BOICE-BOICE ./Bojnice/ v červenom kabátiku chodievajú, keď už slniečko zapadá za kopčeky...
Niektorí ujovia vraveli, že sa my deti budeme tejto mašinky báť. Ale my sa jej nebojíme a FÚZATEJ sa vždy potešíme. Pre istotu sa však skryjeme.
Dnes nás tato zobral kúsok ďalej na červené PINČINGY k takému malému lesíku. Okrem vláčikov tu občas vidíme aj malé ušaté zvieratká a sem-tam tu letí vpravo hore aj PIPA /všetko čo má krídla/.
Vláčiky tu jazdia sem a tam.
Tato! Zase ide ČEVENÁ /červená/.
KAGO-KAGO /Cargo/ nevieme prečo, ale takýmto nákladným vláčikom sa tato strašne teší. Myslím, že táto vlečka je zaujímavejšia.
Najčastejšie sme v lete fotievali PIŠAN /Spišan/.
Niekedy tato vytiahne fotoaparát s takým dlhým válčekom.
Nás to vtedy hnevá, lebo sme od vláčiku ďaleko a nevidíme na uja, čo nám z mašinky kýva.
Čistá mašinka a má BAKANÉ AGÓNIKY /špinavé vagóniky/.
Tato sa modrej veľmi potešil.
Keď je horúco, tak sa s tatinkom skryjeme do tieňa pod gaštanovú alej.
Táto mašinka sa leskne ako naše zúbky, keď si ich večer umyjeme.
Táto mašinka išla pomaly, lebo už je blízko Cífera. Tu bude zastavovať a AGÓNIKY spapajú ľudí.
My sme chceli ísť už domov, ale tato vravel že poôjde ešte KAGO. Potom aj išlo a tato sa tešil, i keď bolo také bakané.
Niekedy zájdeme až sem, ale tu sa nám nepáči lebo je tu vysoká trávička a zle sa nám tu chodí.
IC Šariš ešte povedať nevieme, ale tato nám ho premenoval na PIVO.
Už toľko nebehajme HOE-DOE /hore-dole/ ale poďme už k autu.
To je nuda čo?!
No poďme, poďme, mamička nás už čaká, lebo keď je tma, bojí sa o nás.
text a foto: eminem a jeho družina.
| 
