Keď som začínal fotiť, veľmi som závidel „služobne starším“ kolegom fotografom jedinečné historické zábery vozidiel, ktoré z najrôznejších príčin prešli rekonštrukciou, zúčastnili sa pamätnej udalosti, zmenili svoj výzor, náter, prípadne po nehode prestali existovať. Ako fanda a fotič som za týmito neopakovateľnými obrázkami strojov, ku ktorým som si vypestoval citový vzťah, videl iba úlovok, trofej, odtieň farby reflektujúci určité obdobie svojej existencie. Bolo to niečo podobné ako keď zberateľ známok systematicky buduje svoju zbierku.
Áno, je to už pätnásť rokov, čo sa pod týmto názvom na Veľkú noc uskutočnila jedinečná akcia s dvomi krásne naleštenými lokomotívami rady 498.104 a 106. na trati z Brna do Č. Třebovej a späť. Po dlhých rokoch opätovné stretnutie dvoch parných mohykánov. 
Milí priatelia, ako zistíte pri otvorení môjho profilu, pochádzam z obce Trenčianska Teplá. Prednedávnom som sa prehrabával medzi starými fotografiami a spomínal na časy minulé, na moje fotografické začiatky a detstvo pri mašinkách. Napadlo mi, prečo sa s vami o to nepodeliť a neoživiť aj Vám spomienky na dobu, keď depá a stanice nezývali prázdnotou ako je tomu vo väčšine prípadov dnes.
Človek a či stroj?
Už jako malého kluka mě učarovala pára a kouř parních lokomotiv.
Ke krásným fotografickým zážitkům pro mě patří návštěva v cihelně Flachs Hurdis Hodonín. V roce 2002 bylo možné v provozu zachytit dvě soupravy úzkoroschodných vláčků s lokomotivami typu BN 30R. 
Zaujala ma táto súťaž, a tak som sa rozhodol aj ja skromne pospomínať na krásne časy, vtedy ešte celkom živej a pestrej železnice. Vtedy som mal len jedenásť rokov, no rozhodol som sa chytiť do rúk starú ruskú VILIU a na klasický film o ISO 100 pofotiť pár mašiniek v našom kraji.
A máme tu prvého autora v PRVEJ súťažnej kategórii - Slovenské a České Monumenty. Aby sa nám súťažné snímky nemiešali s bežnými, rozhodli sme sa každému autorovi vytvoriť článok hoc len s jednou fotografiou. Pre odlíšenie kategórií budeme seríál "Monumentov" označovať písmenami abecedy.
Keď som čítal súťažnú výzvu, nenechalo ma to chladným. Vytiahol som archívny album , scanner a PC a pripravil som pre Vás pár spomienkových záberov, ktoré vo mne vyvolávajú príjemné pocity a spomienky na časy dávno minulé. 
Toto príslovie ma napadlo pri prehliadke fotografií, ktoré som si robil iba tak, priebežne, keď som chodil depom za pracovnými povinnosťami. Sám som bol prekvapený, čo všetko za obdobie roka a pol už nie je pravda. Pozývam Vás na malú exkurziu:
